Bachovský absolutizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Viedeň správala ako k podrobenému národu. (nie "porobenému") |
d odkaz fix. |
||
Riadok 10:
V porovnaní s metternichovským absolutizmom išlo o „pokrokovejší“ absolutizmus. Potvrdil zrušenie poddanstva a rovnosť ľudí pred zákonom (oboje výdobytky revolúcie 1848/1849). Okrem toho sa zmodernizovalo súdnictvo, podporovala sa výstavba železníc a továrenská veľkovýroba.
Na druhej strane mocenský režim zabezpečovala policajná sieť a občianske a demokratické práva boli značne obmedzené - slobodu zhromažďovania, slova, spolčovania a pod. nahradila cenzúra, policajné sledovanie a hustá sieť agentov. Boli zrušené ústavné formy vlády - zákony vydával panovník formou nariadení. Uskutočňovala sa dôsledná centralizácia: korunné krajiny dostali len symbolické právomoci a bola zrušená samospráva (na Slovensku [[stolica (územie)|stolice]]) a vznikli štátne administratívne celky na čele so štátnymi úradníkmi, najmä rakúskymi Nemcami a Čechmi. Úradným jazykom celej monarchie (vrátane [[Uhorsko|Uhorska]]) sa stala nemčina.
Z hľadiska Slovákov mal absolutizmus tú výhodu, že sa v nižších úradoch mohli používať národné jazyky, teda aj [[slovenčina]] (čo potom neskôr po roku 1867, keď sa úradným jazykom stala maďarčina, Maďari zatrhli), a že tým, že boli prenasledovaní vodcovia národných hnutí ako a-priori podozrivé osoby (teda na Slovensku napríklad [[Ľudovít Štúr]]), poskytoval aj ochranu pred [[maďarizácia|maďarizáciou]], už aj preto, že Maďari revolúciu 1848/49 prehrali, takže sa k nim Viedeň správala ako k podrobenému národu. Do úradov sa dostali viacerí Slováci, vznikli [[slovenské gymnáziá]] (čo vtedy pre Slovákov nebola samozrejmosť), vyšiel [[protestantský patent]].
| |||