Neoklasicistické myslenie bolo v 18. Storočí v podstate reformné: volalo po obnovení antických noriem v morálke, po vážnosti a idealizme. Maliari aj spisovatelia sa v atmosfére spoločenského nepokoja s týmito požiadavkami rázom stotožnili. Neoklasicizmus mal v sebe istý propagandistický potenciál, ktorý sa naplno rozvinul vo Francúzskej revolúcii.
Vznešený klasický a vyvážený bol predovšetkým štýl Jacquesa-Louise Davida (1748-1826). Prvé velké neoklasicistické plátno-Prísaha Horatiov, ktoré David vytvoril v rokoch 1784-1785, je síce teatrálne, ale poctivé. Vystihuje drámu a dôležitosť okamihu, kedy traja Rimania naťahujúci ruky k svojmu otcovi s mečami, prisahajú na život a na smrť, že budú brániť svoju vlasť. Ďaľšími významnými obrazmi sú napr. Madam Récamierová alebo Maratova smrť.
Hlavným predstaviteľom je Ingres (Jean-Auguste Dominique, 1780-1867). Bol ovplyvnený Davidom, ktorý bol jeho učiteľom. Vášnivo obdivoval Raffaela, v ktorom videl dokonalého predchodca klasicizmu. Snažil sa svojimi dielami podať určité posolstvo. Rád zobrazoval ženské pozadia – nie však skutočných, ale podľa jeho predstáv. Dokazuje to aj obraz La Grande Odalisque, kde sa vyžil v zobrazení línie pozdĺž celého chrbáta. Ďaľšie jeho diela: Kúpajúca sa žena, Thetis rozptylujúca Jupitera, Portrét Edmy Bochetovej, Hlava sv. Jána, Raffaelova svadba, Homérova apoteóza.
== Socharstvo ==
Prvým skutočne neoklasicistickým sochárom bol Antonio Canova (1757-1822). Svoju umeleckú dráhu začal v Benátkach. Naväzoval na štýl starého Grécka a Ríma. Jeho najslávnejším súsoším sa staly Tri Grácie.
