Tritón (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
aktualizácia (pridané pozorovanie zo Zeme)
Riadok 154:
== Atmosféra ==
[[Súbor:Tritoncloud.jpg|thumb|[[Oblak]] nad pokrajom disku Tritona]]
Triton je od Slnka najvzdialenejší mesiac s atmosférou. Tá je riedka a zložená hlavne z [[dusík]]a a [[metán]]u. Pretože je povrchová [[teplota]] (-235°C) Slnkom ožarovanej pologule nižšia ako teplota topenia týchto dvoch plynov (dusík -210°C a metán -182°C pri pozemskom tlaku), vyparovanie a prísun dvoch najzákladnejších zložiek atmosféry z povrchu je nepatrný. [[Atmosférický tlak]] preto dosahuje len stotisícinu (podľa iného zdroja sedemdesiattisícinu<ref name="astro.cz" >http://planety.astro.cz/neptun/11/</ref>) pozemského tlaku. Voľný dusík vzniká z [[amoniak]]u, ktorý na povrch mesiaca preniká zvnútra a tam sa rozkladá tak rýchlo, že v atmosfére tvorí amoniak už len nepatrnú časť. Dusík po uvoľnení v chladnejších vrstvách atmosféry opäť zamŕza a padá na povrch mesiaca v podobe snehu. Pozorovania z [[Hubbleov vesmírny ďalekohľad|Hubbleovho ďalekohľadu]] (HST) v 90-tych rokoch ukazujú, že Triton sa postupne otepľuje. To vedie k [[sublimácia|sublimácii]] zmrznutého dusíka a postupnému zahusťovaniu atmosféry. Z meraní HST vyplynulo, že atmosférický tlak sa od preletu sondy Voyager 2 v roku 1989 minimálne zdvojnásobil.,<ref name="Kozmos1998">{{cite journal
| title = Tritón sa otepľuje
| journal = Kozmos
Riadok 160:
| year = 1998
| pages = 22
| issn=}}</ref> v roku 2010 bol už dokonca štvornásobný od čias preletu Voyageru 2.<ref name="Metanova obloha" /> Z [[Kryštál|kryštalického]] zmrznutého dusíka sa v atmosfére tvoria tiež [[mrak]]y.<ref name="astro.cz" />
 
Merania v [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovej oblasti spektra]] ukázali v atmosfére tiež prítomnosť [[vodík]]a. Ten sa však postupne z atmosféry vytráca, pretože teleso nemá dostatočnú [[gravitácia|gravitáciu]] na jeho udržanie. Vodík vzniká tiež ako produkt rozkladu amoniaku. Ďalší spôsob vzniku molekulárneho vodíka je rozklad metánu na [[uhľovodík]]ové zlúčeniny. Tie potom vytvárajú v atmosfére mraky a [[smog]]. Slabý zákal atmosféry je spôsobený časticami s veľkosťou 0,1&nbsp;mikrometra, ktoré vznikajú pôsobením ultrafialového žiarenia na metán.<ref name="Kleczek">{{Cite book
Riadok 200:
Predpokladá sa, že mesiac má veľké kremičitanové jadro s priemerom asi 2000 km. Okolo neho je plášť hrubý 350 km tvorený predovšetkým vodným ľadom. Sopečné útvary na povrchu svedčia o tom, že mesiac prešiel [[gravitačná diferenciácia|diferenciáciou]], to znamená, že v určitej fáze svojho vývoja bol úplne roztavený. Ťažšie prvky klesali do stredu, kde utvorili jadro, ľahšie stúpali hore a z nich vznikol plášť, kôra a riedka atmosféra. Ľady jednotlivých prvkov by mali byť oddelené podľa podloží s rôznou špecifickou váhou. Doteraz však nie je jasný pôvod [[teplo|tepla]], ktorý mohol proces diferenciácie spustiť.
 
== Pozorovanie zo Zeme ==
Triton je viac než tridsaťkrát vzdialenejší od Slnka, než Zem, preto štúdium procesov, ktoré na ňom prebiehajú, nie je pre astronómov ľahká úloha. V 80. rokoch, pred preletom jedinej sondy Voyager 2 okolo mesiaca, sa objavili prvé teoretické modely jeho atmosféry. Tieto modely predpokladali, že atmosférický tlak na Tritone bude porovnateľný s tlakom na [[Mars]]e (tento údaj sa ukázal po prieskume sondou Voyager 2 ako značne nadhodnotený).
 
Pozorovania [[zákryt]]ov hviezd Tritonom v nasledujúcich rokoch vedci dokázali, že tlak v atmosfére postupne narastá. Detailnejší výskum umožnilo až pozorovanie [[spektrograf]]om CRIRES (Cryogenic High-Resolution Infrared Echelle Spectrograph) na [[Very Large Telescope|VLT (Very Large Telescope)]]. Už prvé analýzy údajov, ktoré spektrograf získal v roku 2010 ukázali, že v atmosfére je [[oxid uhoľnatý]]. Zároveň sa podarilo po prvýkrát zo Zeme detegovať na tomto mesiaci metán. Podľa týchto meraní stúpol tlak na Tritone od preletu sondy Voyager 2 asi štyrikrát, čo je spôsobené príchodom leta a postupnou sublimáciou prchavých prvkov z povrchu mesiaca do jeho amtosféry. Aktuálny atmosférický tlak sa pohybuje medzi 40 – 65 mikrobarmi, čo je asi 20 000-krát nižší tlak než na povrchu Zeme.<ref name="Metanova obloha" >{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Letní metanová obloha na Tritonu
| url = http://www.astrovm.cz/cz/pro-navstevniky/zpravy_eso/letni-metanova-obloha-na-tritonu/374.html
| dátum vydania = 2006-04-08
| dátum prístupu = 2010-04-20
| vydavateľ = Tlačová správa ESO
| jazyk = česky
}}</ref>
== Referencie ==
<references />