Karol VII. Albrecht: Rozdiel medzi revíziami

V októbri [[1722]] sa vo Viedni oženil s [[Mária Amália Habsburská|Máriou Amáliou Habsburskou]], mladšou dcérou cisára [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]]. V roku [[1726]] sa stal nástupcom svojho otca a po smrti cisára [[Karol VI. Habsburský|Karola VI.]] neuznal [[Pragmatická sankcia (1713)|Pragmatickú sankciu]] a postavil sesa proti [[Mária Terézia|Márii Terézii]]. V rámci vojen o rakúske dedičstvo uchvátil vojensky časť rakúskeho dedičstva [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], vrátane Kráľovstva českého, kde sa dňa [[ 9. decembra]] [[1741]] nechal korunovať protikráľom ako Karol III. (legálnym kráľom českým bola od roku [[1740]] Mária Terézia). V januári [[1742]] bol – za podpory francúzskych vojsk – zvolený za cisára a vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] korunovaný svojim bratom, kolínskym arcibiskupom a kurfirstom Klementom Augustom. Avšak len dva dni po korunovácii vpochodovali vojska Márie Terézie do Mníchova a Karol VII. zostal vo Frankfurte v exile.

V roku [[1744]] využil zaprázdneniezaneprázdnenie Rakúska druhou sliezskou vojnou a v októbri sa vrátil do Mníchova. Iróniou osudu zomrel na [[dna|dnu]] v deň kedy jeho jednotky opäť vstúpili [[Mníchov]]a ([[20. januára]] [[1745]]).