Fotogrametria: Rozdiel medzi revíziami

Ide o stredové premietanie snímky vyhotovenej centrálnou projekciou (fotografia) a transformáciu snímkových súradníc na geodetické súradnice. Stredom premietania je stred objektívu. Spojnice rámových značiek na snímke vytvoria snímkový súradnicový systém. Zo snímkových súradníc sú transformáciou vypočítané alebo určené geodetické súradnice kľúčových bodov bodov.

 

Pri aplikácii blízkej [[fotogrametria|fotogrametrie]] a špeciálne pri aplikáciách v reálnom čase prevláda v súčasnosti trend k prechodu od fotogrametrickej snímky k elektronickej tvorbe obrazu prostredníctvom digitálnych senzorov ako napr. [[CCD]]. V priebehu niekoľkých posledných rokov sa výrazne zvýšila dôležitosť spracovania digitálneho obrazu vo fotogrametrii. Rozhodujúcimi činiteľmi, ktoré prispeli k tomuto vývoju sú podstatné zvýšenie kapacity [[počítač]]ov, výroba špeciálnych zariadení na digitalizáciu analógového fotogrametrického obrazu ([[skener]]y) , ako aj [[digitálna kamera|digitálnych kamier]] pre spracovanie digitálneho obrazu v režime online. Súbežne sa vyvíjali metódy spracovania digitálneho obrazu, ako aj fotogrametrické [[algoritmus|algoritmy]], ktoré v konečnom dôsledku pripravili cestu aplikáciám digitálnej fotogrametrie.

 

Digitálna fotogrametria je modifikáciou analytickej fotogrametrie, pri ktorej sa pracuje s digitálnymi snímkami a nový termín [[softcopy]] fotogrametria je synonymom digitálnej fotogrametrie a definuje skôr počítačové prostredie - fotogrametrickú digitálnu pracovnú stanicu na riešenie úloh digitálnej fotogrametrie. Fotogrametrické digitálne pracovné stanice sú nástupcami analógových, resp. analytických vyhodnocovacích prístrojov. Vo fotogrametrickom softcopy systéme sa meracia značka analógového vyhodnocovacieho prístroja mení na kurzor, ručné kolieska vyhodnocovacieho prístroja na myš, resp. [[trackball]], snímkový nosič na [[Monitor (displej)|monitor počítača]] a podobne.

 

Fotogrametrické digitálne pracovné stanice sú vhodným systémom pre inžinierske aplikácie v investičnej výstavbe. Týchto systémov je v súčasnosti na komerčnom trhu dostatok s možnosťou dobrého výberu, či už podľa ich ceny alebo výkonnosti a presnosti (Image Station, Helava, DVP, V - STARS).

 

Jednou z možností využitia digitálnej fotogrametrie pri prácach s nižšími nárokmi na presnosť a pri súčasnom zvýšení ich hospodárnosti je použitie digitálneho systému digitálny [[videoplotter]] (DVP) od firmy [[Leica]], vyvinutý na Lavalovej univerzite v kanadskom Quebecku. DVP je cenovo veľmi prístupná digitálna pracovná stanica s pomerne jednoduchou obsluhou a softvérom. Aplikačné oblasti využitia DVP majú pomerne široký záber od fotogrametrického mapovania - aktualizácia obsahu máp stredných mierok, cez tématické [[mapovanie]] v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], [[lesníctvo|lesníctve]], [[geológia|geológii]], regionálnom a [[územné plánovanie|územnom plánovaní]] až po inžinierske aplikácie pozemnej stereofotogrametrie. Tak ako v konvenčnej fotogrametrii, závisí presnosť digitálnej fotogrametrie prevažne od snímkovej mierky a od rozlišovacej schopnosti skenera. Polohová presnosť DVP je približne 70% rozmeru [[Obrazový prvok|pixelu]] v mierke snímky a výšková presnosť závisí od základnicového pomeru a rozmeru pixelu. Nezávislé testy s leteckými snímkami digitalizovanými s hustotou 450 [[dpi]] potvrdili polohovú presnosť 70% rozmeru pixelu a výškovú 1/4200 výšky letu t.j. 0,24% o h.