Ľudovít XVIII.: Rozdiel medzi revíziami

Vyrastal v [[Versailles]] na dvore [[Ľudovít XV.|Ľudovíta XV.]] v tieni svojho brata, následníka trónu, [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]]. Po narodení dostal titul [[vojvoda]] z Provence a po smrti svojho starého otca Ľudovíta XV. dostal titul „Monsieur“, ktorý patrí najstaršiemu kráľovémukráľovmu bratovi. Patril ku [[Konzervatizmus|konzervatívnej]] skupine [[Roajalizmus|monarchistov]], ktorí si nepriali, aby Ľudovít XVI. ustupoval zástancom [[Ústava|ústavy]]. V roku [[1789]] sa dokonca zaplietol do prípravy štátneho [[sprisahanie|sprisahania]], ktoré chcelo zosadiť umierneného Ľudovíta XVI. z kráľovského [[trón]]u. Vojvoda z Provence mal následne vládnuť Francúzsku ako [[regent]]. Sprisahanie však bolo odhalené. Vojvoda utiekol v roku [[1791]] z Francúzska a cestoval po celej Európe, kde hľadal spojencov v boji proti [[Veľká francúzskáfrancúzska revolúcia|revolúcii]]. Zdržiaval sa v Vestfálsku, Verone, ale aj v Rusku a v Anglicku. Po smrti svojho kráľovského brata sa najprv prehlásil za následníka trónu a uznal nárok kráľovho syna, desaťročného [[Ľudovít XVII.|Ľudovíta XVII.]] na trón, a po jeho smrti v roku [[1795]] sa prehlásil za kráľa Ľudovíta XVIII. [[Republika|Republikánska]] vláda Francúzska však jeho nároky neuznala.

Diplomatickými cestami sa zapojil do bojov proti [[Francúzska republika|Francúzskej republike]] a následne proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi Bonaparte]]. Po [[Bitka národov|prvej porážke]] cisára Napoleona I. sa stal oficiálne na niekoľko mesiacov kráľom. Následne sesa Bonaparte vrátil z [[Elba|Elby]] a Ľudovít utiekol do Gentu. Po Napoleonovej porážke v [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] sa vrátil na svoj túžobne očakávaný trón.