Aristides von Caradja: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
|||
Riadok 1:
'''Aristides von Caradja''' alebo '''Aristide Caradja''' (* [[28. september]] [[1861]], [[Drážďany]], [[Nemecko]] - † [[29. máj]] [[1955]], [[Bukurešť]], [[Rumunsko]]) bol významný rumunský [[entomológ]] nemeckého pôvodu, ktorý je známy hlavne ako [[lepidopterológ]] - [[parnassiológ]] a [[microlepidopterológ]]. Významný a neúnavný entomológ bol jedinečná osobnosť, naprosto fascinujúci človek. Bol potomok dvoch veľkých, starých šľachtických rodov, ktoré dali pravidlá pre rumunské kniežatstvo. Bol samotárskej povahy a našiel svoje útočisko vo svete hudby a zmysle pre jemné formy a harmonické farby [[Motýle|motýľov]].
== Životopis ==▼
▲==Životopis==
Aristides von Caradja sa narodil roku [[1861]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v [[Nemecko|Nemecku]] v šľachtickej rodine, ako siedme dieťa v poradí. Po skončení základného a stredného vzdelania v [[Drážďany|Drážďanoch]] pokračoval v štúdiu na fakulte vo francúzskom [[Toulouse]], kde začal študovať [[právo]]. Bez vedomia svojich rodičov však navštevoval prednášky z [[biológia|biológie]], [[botanika|botaniky]], [[paleontológia|paleontológie]] a iných prírodných vied. Jeho predkovia z otcovej strany sa usadili vo Valašsku v 17. storočí a niektorí z nich dokonca dosiahli najvyššie pozície vo vtedajšom kniežatstve. Jeho matka taktiež pochádzala z preslávenej šľachtickej rodiny - Şuţu. Bol tiež členom Rumunskej akadémie vied. Zomrel roku [[1955]] v [[Bukurešť|Bukurešti]] v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Venoval sa aj interpretácii Beethovenových sonát.
== Entomologické aktivity ==
Menej známy, ale pre [[fauna|faunu]] [[hmyz]]u [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Balkán]]u významný [[entomológ]] – [[lepidopterológ]] nemeckého pôvodu. Akademik Aristide von Caradja bol významným zberateľom a výskumníkom motýlej fauny na území [[Balkán]]u. Ako väčšina významných [[entomológ]]ov sveta i Caradja sa zaoberal [[motýle|motýľmi]] už od svojich detských rokov. Zaoberal sa tiež [[Rod (taxonómia)|rod]]om [[Parnassius]] a u [[Druh (taxonómia)|druh]]u [[jasoň červenooký|jasoňa červenookého]] počas svojho života popísal niekoľko individuálnych foriem, čiže [[aberácia|aberácií]] na území [[Európa|Európy]]. Svoju hlavnú pozornosť však sústredil na výskum skupiny malých [[motýle|motýľov]] – [[Microlepidoptera]].
Jeho prvá publikácia o [[Motýle|motýľoch]] z Haute Garonne, pochádza z roku [[1891]], ale bohatý materiál z radu [[Lepidoptera]] (848 druhov) zhromaždil už o niekoľko rokov skôr - v čase svojich štúdií vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. To bol začiatok jeho zbierky, ktorú budoval cca 56 rokov (v rokoch [[1887]] - [[1943]]). V roku [[1887]] po smrti jeho otca sa vracia do [[Rumunsko|Rumunska]], kde sa usadil natrvalo v [[Grumăzeşti]]. Rodinný zámok sa nachádza uprostred obrovského lesoparku. Caradja málokedy cestoval, ale stále bol v kontakte s významnými odborníkmi na skupinu malých motýľov [[Microlepidoptera]] z [[Londýn]]a, [[Berlín]]a, [[Bonn]]u, [[Viedeň|Viedne]], [[Petrohrad]]u, [[Stockholm]]u atď. Od týchto odborníkov výmenou i nákupom dostával veľa zbierkového materiálu, ktorý študoval a opisuje stovky nových druhov. Svoju zbierku obohacuje aj z iných súkromných zbierok a výmenou a získavaním vzácnych druhov, za ktorého nikdy neváhal zaplatiť aj značné sumy peňazí. Okrem toho dotoval finančne expedície do Ázie, Špicbergov, severnej Afriky, Španielska a do južnej Ameriky. Oplatou za to dostával nazbieraný materiál zo skupiny [[Microlepidoptera]]. Vzhľadom na jeho reputáciu špičkového odborníka mu viacerí zberatelia zo svojich expedícií ([[Sven Hedin]], [[Max Korb]], [[Paul Chrétien]], [[Karl Ribbe]]) poslali svoj zbierkový materiál zo uvedenej skupiny [[Microlepidoptera]] k štúdiu. Bol tiež poverený urobiť revíziu celej kolekcie skupiny Microlepidoptera z najväčšieho anglického prírodovedného múzea (British Natural History Museum). Milióny kusov Microlepidopter prešlo jeho rukami a jeho očami. Len zo zbierky motýľov z [[Čína|Číny]] od [[Hermann Hohn|Hermanna Hohna]] sám Caradja preštudoval a roztriedil asi 400 000 položiek. Publikuje mnohé práce a získava významné medzinárodné hodnotenie a medzinárodnú prestíž. Ak v prvom období (v rokoch [[1891]] - [[1924]]) bol v prvom rade jeho záujem o systematizáciu - v opise nových druhov, neskôr sa presunula smerom na rozlúštenie tajomstva pôvodu a vývoja fauny [[Lepidoptera]]. Študoval tiež mechanizmy mutácie. Preštudoval materiál zbierky [[Hermann Hohn]]a, zozbieraných v Čína počas expedície v rokoch [[1917]] - [[1923]]. Tu opisuje 927 druhov, z ktorých 271 bolo [[endemit]]ov a 91 nových pre vedu. Zbierka sa ráta medzi najvýznamnejšie zbierky na svete, ako aj pre 3000 položiek "[[Typový materiál|typového materiálu]]", ktoré umožnili opis nových druhov.
== Zbierka hmyzu ==▼
▲==Zbierka hmyzu==
Zbierka [[hmyz]]u, ktorú Aristide von Caradja zozbieral počas svojho plodného života je úžasná nielen z hľadiska rôznorodosti a bohatosti svojho obsahu, ale predovšetkým pre svoju ohromnú vedeckú hodnotu. Bola dlhé roky uložená na jeho panstve v Grumăzeşti, neďaleko Tirgu Neamt. Tu došlo takmer k jej zničeniu počas druhej svetovej vojny, ale našťastie zbierka bez pohromy pretrvala až do dnešných časov. Zápisnica z príjmu zbierky do múzea je zo dňa: 14. 6. 1944. Veľmi skoro však bola zasa v nebezpečenstve, keď v noci zo dňa 23. augusta na 24. augusta roku 1944 bola budova múzea ťažko bombardovaná nemeckou Luftwaffe, ako súčasť nemeckej odvety proti bývalým spojencom. Zbierka však bola ukrytá v podzemí a vydržala i toto bombardovanie. Samotný Aristide von Caradja vzhľadom pre zhoršenie zdravotného stavu (rôzne ochorenia a operácie v posledných rokoch života) už nebol schopný študovať zbierky sám. Kolekcia Microlepidopter z Číny a východnej Ázie (obsahujúca tisíce
kusov "typového materiálu") bola taká rozsiahla, že si už Caradja samotný netrúfal ju sám spracovať. Na túto prácu samotný Caradja určil vtedy známeho odborníka prof. Dr. Martina Heringa z Berlínskej univerzity - z múzea. Vďaka medzinárodnej situácii, ktorá bola vtedy vo svete, nemohol spolupracovať z inými odborníkmi z Európy. Po vojne v rokoch [[1948]] až [[1961]] bolo len málo špecialistov, ktorí sa zaujímali o bohatstvo, ktoré získal a zozbieral Aristides von Caradja. Po roku [[1961]] zbierka zasa získala svoj lesk a slávu, pričom zaujala opäť pozornosť odborníkov z celého sveta.
Řádek 17 ⟶ 15:
Okrem prevažnej časti malých motýľov zo skupiny [[Microlepidoptera]], zbierka obsahuje aj asi 5000 kusov zo skupiny [[Macrolepidoptera]] - prevažne veľké denné motýle, ktoré očaria oko svojími tvarmi a farebnosťou. Medzi nimi je významné zastúpenie rodu [[Morpho]] s Amazónskej džungle, [[Chrysiridia madagascariensis]], ktorá je považovaná za jedného z najkrajších motýľov na svete a [[Rod (taxonómia)|rod]] [[Ornithoptera]] z [[Borneo|Bornea]]. Celkove jeho zbierka [[hmyz]]u, hlavne [[motýle|motýľov]], v rozsahu vyše 125 000 exemplárov je uložená v Múzeu Grigore Antipa v [[Bukurešť|Bukurešti]] – v [[Rumunsko|Rumunsku]].
== Odkaz autora ==
Aristides von Caradja obetoval celý svoj majetok a vykonal obrovskú prácu na vybudovaní svojej zbierky motýľov, na základe ktorej napísal významné vedecké práce, ktoré ukazujú jeho entomologického génia a originalitu jeho myslenia. Žil takmer sto rokov, ktoré prežil aj v zlých rokoch (obdobie vojen, socializmu a pod.), ale zažil aj pekné a pokojné okamihy, ktoré prežil s múdrosťou filozofa.
== Zdroje informácií o autorovi ==▼
▲==Zdroje informácií o autorovi==
* Hering, M.: 1936, [Caradja, A. von]. Mitt. Dt. Ent. Ges., 7, p. 33 - 37.
* Horn, W.(H. R.): 1936, [Caradja, A. von]. Arb. morph. taxon. Ent. Berlin-Dahlem, 3(4): p. 301.
Řádek 32 ⟶ 29:
* Savulescu, T.: 1945, [Caradja, A. von]. Anal. Acad. Romane, Mem. Sect. Stiint., 20(Mem. 8), p. 1 - 24 + portrét.
== Bibliografia (nekompletná) ==
* Caradja, A.: 1895, Die Grossschmetterlinge des Königreiches Rumänien. Dt. ent. Zeitschr. Iris, 8(1895): p. 10 – 102: (15. 7. 1895).
* Caradja, A.: 1896, Die Grossschmetterlinge des Königreiches Rumänien. Dt. ent. Zeitschr. Iris, 9(1896): p. 1 – 112.
Řádek 43 ⟶ 40:
* Caradja, A.: 1934, Neuer Beitrag zur Kenntnis der Lepidopteren-Fauna Rumäniens. Dt. ent. Z. Iris, 48: p. 185 – 191.
* Caradja, A. von: 1934 - 1935, Herkunft und Evolution der paläarktischen Lepidopterenfauna. Internationale Entomologischen Zeitschrift, Guben, 28, p. 217 - 385.
{{DEFAULTSORT:Caradja, Aristides von}}
| |||