Peter Makovický: Rozdiel medzi revíziami

 

Po skončení ľudovej školy chcel aj ďalej študovať, ale pre nedostatok prostriedkov rodičia nemohli jeho žiadosti vyhovieť a dal sa preto na kupeckú dráhu. Vstúpil do obchodu Ladislava Sopku v Kežmarku, u ktorého sa v r. 1807-1841 vyučil a zostal u neho i ako vyučený obchodný pomocník do r. 1844. Potom na odporúčanie svojho šéfa sa dostal do veľkého obchodu Filipa Scherza do Bratislavy, ktorý zamestnával asi 25 obchodných pomocníkov. Tu čoskoro vynikol svojou svedomitou prácou, vernosťou a schopnosťami. Šéf mu zveril vedenie a neskôr dostal od šéfa uznanie a odmenu. Avšak mladý Peter túžil mať samostatný obchod neďaleko svojho rodiska v Ružomberku a 12.5.1850 odcestoval domov. Dňa 22.6.1850 si otvoril v Ružomberku obchod.

Dňa 18.4.1852 sa oženil s Annou Pálkovou (narodená 1.1.1836 a zomrela 28.10.1869) dcérou Ondreja Palku a Zuzany rod. Scholzovej z Liptovského Sv. Mikuláša. Jeho manželka bola vzácna žena a vzorná manželka dobrého srdca, skromná, dobrá matka a národovkyňa z manželstva sa narodilo 11 detí: Oľga Ľudmila, Ľudmila Anna, Peter Ján, Ján Vladimír, Želmíra Judita, Vladimír Ondrej, Cyril Metod, Peter Pavel, Miloš Svetozár, Dušan Pavel, Svetozár Ján.

Obchod mu dobre išiel a čoskoro mu miestnosti v Ruthayovskom dome nestačili a v roku 1856 kúpil dom od suseda Šrobára i s pozemkom a v nasledujúcich dvoch rokoch postavil vlastný dom (č.362 na Podhore), kde preniesol svoj obchod. Pribral si za spoločníka svojho mladšieho brata Daniela, ktorý predtým robil kupca v Dolnom Kubíne a 17.5.1856 vstúpil do firmy "Bratia Makovický".

Koncom roka 1878 ochorel brat Daniel na pľúcnu chorobu a jeho zamestnanie škodilo jeho zdraviu tak z obchodu odišiel. A po založení peňažného ústavu pod firmou Ružomberský úverový účastinný spolok stal sa správcom a pokladníkom tohoto ústavu. Obchod je od mája 1880 uvedený zase pod pôvodnou firmou Peter Makovický.

Z Ružomberského úverového účastníckeho spolku založeného Petrom a Danielom Makovickým vyrástla neskôr Slovenská banka. Po smrti brata Daniela v r. 1881 stal sa správcom ústavu Peter Makovický a jeho najstaršiemu synovi Vladimírovi odovzdal obchod so zmiešaným tovarom. Peter sa venoval už výlučne len ústavu. V r. 1880 navrhol syn Vladimír svojmu otcovi ,aby firma začala vyrábať ovčiu bryndzu. Peter s návrhom súhlasil. Avšak v tých časoch ani otec ani syn nemali skúsenosti s výrobou bryndze. Najprv vyrobená bryndza sa skazila a musela byť vyvezená za mesto. Avšak týmto nezdarom sa nedali odstrašiť a pokus opakovali a získali si odborníka zo Starej Turej, neskôr keď sa im začalo dariť, výroba sa stupňovala a značka "liptovská bryndza" stala sa onedlho známou nielen v celej bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchii, ale i za hranicami.

V roku 1883 založil Ružomberskú účastinársku spoločnosť továreň na drevovinu v Bielom Potoku. Tento podnik po prekonaní počiatočných problémov dobre prosperoval a jeho prosperitou povzbudená skupina ružomberčanov založila "Ružomberskú továreň na celulózu a papier úč. spol". Takto Petrom Makovickým založený podnik dal podnet k vybudovaniu vyspelého papierenského priemyslu v Ružomberku.

Peter ovdovel ako 45 ročný a druhý raz sa už neoženil. A tak popri svojom obchode venoval sa aj výchove ôsmych nedospelých detí. stratu manželky, ktorú veľmi miloval ťažko znášal a spomínal na ňu ťažko ešte aj v svojom vysokom veku. V rodine zažil množstvo smutných udalostí: smrať manželky, dcery Želmíry, dvoch dospelých synov Cyrila a Miloša, dvoch zaťov atď.

Bol dobrým národovcom a v r. 1861 sa stal členom skupiny ľudí ktorí odovzdali uhorskému snemu pamätné "memorandum svätomartinské", žiadajúce pre slovenský národ "slovenské okolie", ďalej bol zakladajúcim členom Matice Slovenskej, spoluzakladateľom Tatrabanky. Mal veľký podiel na založení slovenského evanjelického cirkevného zboru v Ružomberku. Bol nábožným človekom a v jeho dome sa schádzali poprední ľudia z Liptova, Oravy, Turca.