Kyslosť: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ht:PH |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 55:
kde (<math>\epsilon\,</math>) je elektromotorická sila (EMF) alebo napätie [[galvanický článok|galvanického článku]].
Vo vodnom roztoku je vždy okrem [[molekula|molekúl]] H<sub>2</sub>O tiež určité množstvo oxóniových katiónov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> a hydroxylových aniónov OH<sup>-</sup>. Súčin koncentrácií oboch týchto iónov je vo vodných roztokoch vždy konštantný. Je označovaný ako [[iónový súčin vody]] a získava hodnoty 10<sup>-14</sup>. V čistej vode (pri +25C) je látková koncentrácia oboch iónov rovnaká: 10<sup>-7</sup>. To zodpovedá pH = 7. Kyslosť vzniká prebytkom [[katión]]ov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>. Zvýšením ich koncentrácie na stonásobok, čiže 10<sup>-5</sup>, zodpovedá pH = 5. Zásaditosť je prebytok hydroxylových iónov na úkor oxóniových. Ak je v roztoku
Kyslosť nevodných roztokov (napríklad roztoky kyselín alebo [[hydroxid]]ov v [[alkohol]]och, [[ketón]]och alebo aj v nepolárnych rozpúšťadlách) popisuje hodnota [[Hammetova funkcia|Hammetovej funkcie]]. Veľkosť Hammetovej funkcie pre určité prostredie sa prakticky zisťuje na základe pomerov kyslej a zásaditej formy určitého acidobazického indikátoru v mernom roztoku.
Riadok 65:
* '''[[fenolftaleín]]''' prechádza z kyslej bezfarebnej formy na zásaditú fialovú oblasť pH 8,0 - 9,8.
* '''[[metylová oranž]]''' (metyloranž) prechádza z kyslej oranžovej formy na zásaditú žltú v oblasti pH 3,1 - 4,5.
* '''[[metylová červeň]]''' prechádza z
* '''[[bromtymolová modrá]]''' prechádza z kyslej žltej formy na zásaditú modrú v oblasti pH 6,0 - 7,6.
* '''[[tymolová modrá]]''' prechádza z kyslej červenej formy na
* '''[[metylová žltá]]''' prechádza z kyslej červenej formy na zásaditú žltú v oblasti pH 2,9 - 4,0.
* '''[[tymolftalein]]''' prechádza z kyslej bezfarebnej formy na zásaditú modrú v oblasti pH 9,3 - 10,5.
Riadok 77:
== Inštrumentálne metódy merania pH ==
Pre presné merania pH hodnôt vodných [[roztok]]ov sa v súčasnej dobe používa prakticky výlučne iba [[potenciometria]] s využitím sklenenej elektródy ako merného člena. Podstatou uvedenej metódy je veľmi presné meranie elektrického potenciálu medzi mernou (sklenenou) a referenčnou elektródou. Ako referenčná elektróda sa v tomto prípade dá využiť prakticky každá elektróda II. typu, teda
Kyslosť merného roztoku určuje elektrický potenciál mernej sklenenej elektródy. Základnú časť sklenenej eletródy tvorí tenká stena miniatúrnej banky zo špeciálneho skla. Vnútorný objem banky je naplnený pufrom, teda roztokom o konštantnej pH.
Elektrický potenciál medzi mernou a referenčnou
V
Meranie pH sklenenou elektródou sa v
== Chuť ==
|