Eugen Savojský: Rozdiel medzi revíziami

Vojna prepukla v roku [[1716]], kedy obe vojská vytiahli do poľa. Asi deväťdesiattisícová Eugenova armáda mala za cieľ dobytie [[Belehrad]]u, takmer dvojnásobná armáda [[veľký vezír|veľkého vezíra]] [[Damad Ali|Damada Aliho]] hodlala získať [[Petrovaradín]]. Turci boli rýchlejší a tak sa dejiskom [[bitka pri Petrovaradíne|bitky]] stalo okolie tureckého cieľa výpravy. Turecká armáda bola podstatne silnejšia a chránili ju poľné opevnenia i Dunaj, ale Eugen sa napriek tomu rozhodol nepriateľa napadnúť. V kryte noci prešiel cez rozvodnený [[Dunaj]] a [[5. august]]a skoro ráno napadol prekvapeného nepriateľa a rozdrvil ho.

Keď dospel k názoru, že na výpravu proti Belehradu už nie je dosť času, rozhodol sa prechodne zmeniť cieľ a vyrazil k [[Temešvár]]u, ktorý dobyl [[12. október|12. októbra]]. Turecko stratilo rozsiahle územia a iba zima ho ochránila pred ďalšími.

V roku [[1717]] už nič nebránilo ťaženiu na [[Belehrad]], princova armáda potom bola posilnená o množstvo nových spojencov, ktorí po jeho drvivom víťazstve v predchádzajúcom roku považovali za vhodné manifestovať svoju oddanosť Habsburgovcom a podieľať sa na výnosnom podniku. Na prelome júna a júla obľahol Belehrad, aby bol na konci júla sám obľahnutý ešte silnejšou armádou [[paša|pašu]] Chalila. Eugen najskôr tvrdo zdecimoval mestských obrancov, na čo 16. augusta zaútočil na Chalilovu armádu a prinútil ju k ústupu. [[18. august]]a Belehrad kapituloval. Išlo o ďalšie slávne víťazstvo, ale vojna obe strany vyčerpala a ďalšie vojenské snahy Eugena a jeho generálov už príliš k úspechu neviedli. To viedlo nakoniec k mierovým jednaniam, ktorých výsledkom bol [[požarevackýPožarevacký mier]] ([[21. júl]] [[1718]]) a prechod severného [[Srbsko|Srbska]], [[Malé Valašsko|Malého Valašska]] a [[Temešský Banát|Temešského Banátu]] do rakúskej správy. Naproti tomu Turci si smeli ponechať väčšinu územia, ktoré dobyli na [[Benátska republika|Benátskej republike]]. Navyše na mierovú dohodu naväzovala veľmi dôležitá obchodná zmluva uzatvorená [[27. júl]]a medzi [[sultán]]om a cisárom[[cisár]]om, ktorá viedla k rozvoju rozsiahlych obchodných stykov (a pre Benátky predstavovala ešte väčšiu katastrofu, ako územné straty).