Program Mercury: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-čiastku +sumu)
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 3:
'''Program Mercury''' bol vesmírny projekt na dopravu Američanov do [[vesmír]]u. Cieľom projektu bolo dopraviť človeka na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] [[Zem]]e a bezpečne ho vrátiť späť. Prvotné plánovanie a vývoj [[kozmická loď|vesmírnej lode]] prebiehalo pod vedením organizácie [[NACA]], neskôr pod vedením novozaloženej agentúry [[NASA]]. Pri prvých dvoch letoch bola použitá raketa [[Mercury Redstone]], pri ostatných raketa [[Atlas (raketa)|Atlas]]. Program bol pomenovaný podľa planéty [[Merkúr]], ktorej astronomický symbol je súčasťou loga celého programu. Merkúr je zároveň rímsky boh, ktorý často predstavoval symbol rýchlosti. Program prebiehal v rokoch [[1958]] až [[1963]] a celkové náklady projektu dosiahli sumu 1,5 miliardy USD.
 
Projektovaním lode sa od roku 1958 zaoberal konstrukčnýkonštrukčný tým pod vedením [[Max Faget|Maxa Fageta]]. Vlastná výroba potom prebiehala v [[McDonnell Aircraft Company]] v [[St. Louis]] v štáte [[Missouri (štát)|Missouri]]. NASA zadala objednávku na výrobu 20 letových exemplárov lode. Päť z nich nebolo použitých pri žiadnom z letov. Dve bezpilotné lode boli zničené v priebehu letu. Jedna z lodí ([[Liberty Bell 7]]) na konci pilotovaného letu skončila na dne [[oceán]]u (aby bola po 38 rokoch s veľkou slávou nájdená a vytiahnutá). Časť z vyrobených lodí bola podrobená neskorším prestavbám a modifikáciám, ktoré predovšetkým odstraňovali technologické závady a nedostatky a umožnovaliumožňovali dlhší pobyt lodí na obežnej dráhe.
 
== Popis lode ==
{{Hlavný článok|Mercury (kozmická loď)}}
[[Súbor:Launch_of_Friendship_7_-_GPN-2000-000686.jpg|right|thumb|200px|Raketa Altas štartuje, aby vyniesla na obežnú dráhu loď Friendship 7]]
Kabína vesmírnej lode Mercury bola jednomiestna. Mala tvar kužeľa, ktorého širší koniec bol pokrytý beríliovýmberýliovým tepelným štítom. Kabína bola zhotovená z titánových[[titán]]ových plechov hrúbky 0,25 mm. Medzi vonkajším a vnútorným plášťom bola tepelná a zvuková izolačná látka. Kabína obsahovala dva otvory a jedno okienko (priezor). Nachádzali sa tu jedna hlavná a dve bočné prístrojové dosky. Elektrickú energiu zabezpečovali celkove tri batérie: dve s výkonom 3 kWh a jedna s výkonom 1,5 kWh. Loď mala celkovo 18 trysiek, ktoré po oddelení nosnej rakety zabránili rotácii lode, stabilizovali kabínu a boli schopné natočiť ju tepelným štítom dopredu.
 
== Nosná raketa ==
Riadok 15:
 
== Typický priebeh letu s raketou Atlas ==
Nosná raketa Atlas odštartovala z [[Mys Canaveral|mysu Canaveral]]. Po cca 131 sekundách vo výške 62 km ukončili svoju funkciu štartovacie motory. O 3 sekundy neskôr boli motory odhodené a svoju činnosť začal letový motor 2. stupňa. Po 305 sekundách vo výške 161 kilometrov ukončil činnosť aj letový motor a o sekundu neskôr bola kabína oddelená od rakety. Oddelenie sa konalo pomocou troch malých oddeľovacích rakiet s ťahom 1,8 kN. Kabína zahájila orientáciu na obežnej dráhe. Na začiatku pristávacieho manévru sa kabína otočila beríliovýmberýliovým štítom, na ktorom boli brzdiace motory napred. Zážih brzdiacich motorov znížil rýchlosť kabíny. Vesmírna loď vstúpila do vrchných vrstiev [[zemská atmosféra|atmosféry]]. Nasledovalo vypustenie stabilizačného padáku a o niečo neskôr aj hlavného padáku. Kabína dosadla na hladinu [[more|mora]], kde bola vyzdvihnútávyzdvihnutá [[loď]]ou.
 
== Nepilotované lety ==
Riadok 23:
* [[4. október]] [[1959]] - Little Joe 1 (6) úspešný; skúška rakety;
* [[4. november]] [[1959]] - Little Joe 2 (1A) úspešný; skúška záchranného systému;
* [[4. december]] [[1959]] - Little Joe 3 (2) úspešný; skúška záchranného systému, fyziologický výzkumvýskum (opička Sam);
* [[21. január]] [[1960]] - Little Joe 4 (1B) úspešný; skúška záchranného systému, fyziologický výzkumvýskum;
* [[29. júl]] [[1960]] - Atlas MA-1 explózia rakety po 65 sekundách;
* [[8. november]] [[1960]] - Little Joe 5 neúspešný; kabína sa neoddelila;
* [[21. november]] [[1960]] - Redstone MR-0 (1) neúspešný; kabína sesa oddelila už pri štarte;
* [[19. december]] [[1960]] - Redstone MR-1 (1A) úspešný; letová skúška kabíny;
* [[31. január]] [[1961]] - Redstone MR-2 úspešný; fyziologický výzkumvýskum (šimpanz Ham);
* [[21. február]] [[1961]] - Atlas MA-2 úspešný; meranie tepelného namáhania kabíny;
* [[18. marec]] [[1961]] - Little Joe 5A čiastočne úspešný; opakovanie pokusu z 8. 11. 1960
Riadok 38:
 
== Pilotované lety ==
Výber astronautov pre Program Mercury prebiehal medzi vojenskými skúšobnými pilotmi, pretože sa predpokladalo, že kozmický let a riadenie budú najviac podobné ovládániuovládaniu bojového letúňalietadla.
 
Z prvotnej skupiny 509 pilotov bolo po hrubšom vytriedení vybraných 110 kandidátov budúcich letov. Po náročných testoch potom zostala skupina 7 pilotov, ktorá bola v apríli 1959 vyhlásená za prvú skupinu astronautov NASA, ktorí budú pilotovať vesmírnu loď Mercury. Šiestim z nim sa to nakoniec podarilo. Siedmy - Donald Kent Slayton, bol pre zdravotnú nespôsobilosť vyradený (do vesmíru sa ale v 70. rokoch predsa len dostal).