Súcno: Rozdiel medzi revíziami

* [[Aristoteles]]: Súcno sa vypovedá v mnohých významoch: znamená čo je vec a toto tu, kvalitu, kvantitu alebo niektorú z kategórií. Jeho prvý význam je čo je vec, ktorým sa označuje [[podstata]].<ref name="FILIT">[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvs/sucno_-_nazory_nan.html Súcno - názory naň] z [[FILIT]]u.</ref>

* [[Martin Heidegger]]: Súcno je všetko, čo nejakým spôsobom je. Okolnosť, že súcno je, je jeho [[bytie]] ({{v jazyku|deu|das Sein}}). Súcno a bytie nie je to isté. Súcno, ktoré vie o svojom vlastnom bytí, je [[tubytie]] alebo [[pobyt]] ({{v jazyku|deu|das Dasein}}). Jediné súcno, ktoré vie o svojom bytí, je [[človek ]] . Výrazom ''pobyt'' Heidegger označuje vždy iba človeka.<ref name="FILIT"></ref>

* [[kresťanstvo]]: Súcno je samo pravdivé, t. j. poznateľné, pretože [[Boh]], tento nekonečný [[intelekt]], všetko stvoril. Boh to stvoril čírou myšlienkou. Myslenie a tvorenie sú pre tvorivého Ducha, Ducha Stvoriteľa jedno. Jeho myslenie je tvorenie. Veci existujú preto, že Duch ich stvoril svojím myslením. Všetko súcno je myslené súcno, je myšlienkou absolutneho Boha. Pretože súcno je myšlienka Božia, všetko je jeho myšlienka, ''[[Logos]]'', [[pravda]]. Ľudské myslenie je premyšľanie o súcne, premyšľanie o myšlienke, čo je bytie samo. Človek ale môže premýšľať o Logose, o zmysle bytia, pretože jeho vlastný logos, jeho vlastný rozum, logos logosu, je myšlienkou pôvodnej myšlienky, myšlienkou tvorivého Ducha, ktorý ovláda všetko súcno.<ref name="FILIT"></ref>

* [[Platon]]: Súcno {{Grc|to ontós on}} je to, čo naozaj je a je poznateľné; skutočné súcno; [[idea]] . Jestvovanie súcna (= idea veci) je jednou z podmienok [[poznanie|poznania]] tejto [[vec]]i.<ref name="FILIT"></ref>

* [[Plotinos]]: Súcno pozostáva z troch základných stupňov: [[boh|boha]]a, [[rozum|rozumu]]u a [[duša|duše]].<ref name="FILIT"></ref>

* [[Pozitivizmus]]: Súcno je to, čo je zmyslovo vnímateľné.<ref name="FILIT"></ref>

* {{filit|fvs/sucno.html}}