Termonukleárna zbraň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Odstranění linku na rozcestník Urán s použitím robota - Změněn(y) odkaz(y) na Urán (prvok); kozmetické zmeny |
|||
Riadok 3:
Príklady:
== Vodíková bomba ==
Vodíková bomba je [[atómová bomba]], ktorej hlavný zdroj energie tvoria ťažké izotopy vodíka - [[deutérium]] a [[trícium]]. Každá vodíková bomba obsahuje menšiu štiepnu nálož na báze uránu, plutónia alebo niektorého ďalšieho transuránu, ktorá funguje ako rozbuška. Atómový výbuch štiepnej nálože vytvorí počiatočnú teplotu niekoľko miliónov stupňov Celsia a dostatočný tlak a následne rozbehne [[jadrová fúzia|jadrovú fúziu]]. Výsledkom môže byť výbuch o sile viac než 100 Mt (megaton), pri ktorom bomba ničí domy v okruhu 20 km a zapaľuje horľavé predmety do vzdialenosti 100 km. Horná hranica pre výkon vodíkovej nálože neexistuje, v možnostiach súčasnej technológie je výroba nálože s výkonom 1 gigatona pri hmotnosti menej ako 250 ton. Teoretická hranica pomeru výkon-hmotnosť
== Kobaltová bomba ==
Riadok 11:
== Neutrónová bomba ==
Vodíková bomba malého alebo veľmi malého výkonu (jednotky [[kilotona|kiloton]] alebo menej), čím je obmedzený jej deštruktívny účinok a naopak zosilnené vyžarovanie rôznych druhov [[žiarenie|žiarenia]], hlavne [[neutrón]]ov. Treba mať na pamäti, že obmedzenie deštrukčných účinkov a zosilnenie žiarenia je myslené relatívne, teda v pomere k podobným zbraniam s väčším celkovým výkonom. Dosah ničivých efektov tlakovej vlny a svetelného žiarenia pri zmenšovaní [[výkon]]u klesá
Propagandisticky bola neutrónová bomba prezentovaná ako zbraň, ktorá zabíja ľudí a ponecháva stavby nedotknuté. Skutočným vojenským účelom bola možnosť viesť úder okamžite cez zasiahnuté územie.
Neutróny spôsobujú poškodenie [[bunka|buniek]] a zasiahnutý [[organizmus]] bez okamžitého liečenia môže zomierať i niekoľko rokov.
== Konštrukcia vodíkovej bomby ==
Okrem prvých pokusných náloží žiadna vodíková bomba neobsahuje [[deutérium]] alebo [[trícium]] vo voľnom stave, ako plyn alebo ako skvapalnený plyn. Okrem toho, že by to vyžadovalo veľmi zložitú, rozmernú a ťažkú chladiacu aparatúru tieto [[izotop]]y [[vodík]]a nemajú v plynnom ani v tekutom stave na efektívny termonukleárny výbuch dostatočnú hustotu. Okrem toho je trícium rádioaktívne a rozpadá sa s polčasom rozpadu cca 12,3 roku.<br />
Ako náplň termonukleárnych zbraní sa požíva zlúčenina [[lítium|lítia]] s deutériom - deuterid lítia. Pre kvalitné
Obloženie štiepnej nálože fúznym palivom nezabezpečí dostatočný nárast výkonu nálože, predovšetkým preto, že fúzne palivo nie je dostatočne ohriate a pokiaľ aj je, je súčasne veľmi rýchle rozptýlené
Na to, aby štiepna nálož dokázala zapáliť fúznu reakciu, musí nejakým spôsobom preniesť energiu na fúzne palivo a toto stlačiť a ohriať na hodnoty potrebné na zapálenie fúznej reakcie. Na to existuje niekoľko možných mechanizmov:
Riadok 29:
Súčasné konštrukcie využívajú všetky možnosti, samozrejme najefektívnejší mechanizmus v najväčšej miere. Najpoužívanejší súčasný princíp konštrukcie je nazývaná v [[USA]] podľa tvorcov Ulam-Teller, v [[ZSSR]] "tretia idea".
=== Konštrukcia ===
Princip spočíva v tom, že fúzny materiál sa uzavrie do hrubostennej (valcovej alebo kuželovitej) nádoby z ťažkého kovu (bežne sa používa urán [[
=== Funkcia ===
Je odpálená štiepna nálož (predstavuje prvý stupeň pri trojstupňovej schéme). Všetky deje, ďalej popísané, prebehnú v čase kratšom ako jedna mikro[[sekunda]].<br />
V jadre štiepnej nálože vzniká obrovská [[teplota]] a [[tlak]]. Ešte skôr, než začne oblasť štiepneho výbuchu expandovať, uniká z nej mohutný tok röntgenového a [[gama žiarenie|gama žiarenia]], preniká celou konštrukciou nálože, je pohlcovaný v atómoch uránu a prudko ohrieva celú konštrukciu nádoby. Nádoba s fúznym materiálom a okolitý materiál sa prudkým ohrevom odparí a zmení na [[plazma|plazmu]]. Steny a vnútorný tŕň sa premenia na plazmu s veľmi vysokou hustotou a expandujú - steny a veká smerom von a do vnútra a tŕň smerom k stenám nádoby - tým sa ale prudko stláča a ďalej ohrieva obsah nádoby - fúzne palivo. V tejto chvíli už začína expandovať aj priestor výbuchu štiepnej nálože a unikajú z neho rýchle neutróny. Rýchle neutróny štiepia lítium a vzniká trícium. Wolframový nárazník na veku nádoby sa vlyvom tlaku žiarenia a expandujúcej oblasti štiepneho výbuchu začína pohybovať proti dnu nálože a ďalej stláča jej obsah. Tlak a teplota štiepneho materiálu, teraz už žeravej zmesy deutéria a trícia, dosiahne teplotu a tlak potrebný na zapálenie fúznej reakcie. Vzniká hélium a uvoľňujú sa neutróny. <br />
Rýchle neutróny sú zachytené v jadrách uránu <sup>238</sup>U, ktorý pôvodne tvoril konštrukciu nádoby a štiepia sa, čim sa uvoľňuje ďalšia energia - to predstavuje tretí stupeň pri trojstupňovej schéme celej nálože. Ďalšie posilnenie tretieho stupňa je možné tým, že z uránu <sup>238</sup>U bude zhotovený celý obal nálože.
== Pozri aj ==
* [[Cár bomba]]
[[Kategória:Jadrové zbrane]]
[[Kategória:Jadrová technológia]]
[[en:Nuclear weapon design]]▼
[[de:Kernwaffentechnik]]▼
[[cs:Termonukleární zbraň]]▼
[[fr:Bombe A]]▼
[[ko:핵무기 설계]]▼
[[sl:Vodikova bomba]]▼
[[ur:طرحبند مرکزی اسلحہ]]▼
[[ar:قنبلة هيدروجينية]]
▲[[cs:Termonukleární zbraň]]
▲[[de:Kernwaffentechnik]]
[[el:Βόμβα υδρογόνου]]
▲[[en:Nuclear weapon design]]
▲[[fr:Bombe A]]
[[it:Bomba all'idrogeno]]
[[nl:Waterstofbom]]▼
[[ja:水素爆弾]]
▲[[ko:핵무기 설계]]
▲[[nl:Waterstofbom]]
[[pt:Bomba de hidrogénio]]
[[ru:Термоядерное оружие]]
▲[[sl:Vodikova bomba]]
[[sr:Хидрогенска бомба]]
▲[[ur:طرحبند مرکزی اسلحہ]]
[[zh:氢弹]]
|