Bartolomejská noc: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklep |
obrázok |
||
Riadok 3:
'''Bartolomejská noc''' alebo '''Parížska krvavá svadba''' bolo vyvražďovanie [[hugenoti|hugenotov]] v [[Paríž]]i na príkaz kráľa [[Karol IX. (Francúzsko)|Karola IX.]] (pri príležitosti svadby sestry kráľa, ktorá mala byť výrazom zmierenia hugenotov a [[katolík]]ov) v noci z 23. na 24. augusta [[1572]], čiže na deň Sv. Bartolomeja. Priamo počas noci zabili vyše 3000 ľudí, v dôsledku noci však vypukli pogromy hugenotov v celej krajine, pri ktorých zomrelo 5 až 10 tisíc ľudí. Touto nocou sa skončilo obdobie zrovnoprávnenia hugenotov a katolíkov, ktoré začalo dva roky predtým.
V auguste 1572 sa Paríž pripravoval na kráľovskú svadbu. Sobáš [[Margaréta Valois|Margaréty]], sestry kráľa Karola IX., a [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha z rodu Bourbonovcov]], dediča kráľovstva Navarry, mala byť po desaťročiach vojen sviatkom zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi. Bola to však len ilúzia. Kráľ a jeho protestantský poradca [[Gaspard de Coligny]] pripravovali vojnu na podporu protestantov v Holandsku. Kráľovná matka [[Katarína Medicejská]] sa predtým niekoľkokrát pokúsila oba tábory zmieriť. Potom sa však rozhodla pre šokujúce riešenie. V noci na svätého Bartolomeja, 24. augusta, vojaci katolíckeho vojvodu [[Henrich de Guise|Henricha de Guise]] začali vraždiť: najprv svadobných hostí z radov hugenotov a potom asi 3000 prominentných hugenotov podľa zoznamu, ktorý vydala Parížska mestská rada.
Mier, ktorý mala nastoliť kráľovská svadba, trval len niekoľko dní. Katarína Medicejská spolu s vodcom katolíkov Henrichom de Guise sa rozhodli vykročiť prví. Obvinili hugenotov zo sprisahania proti kráľovi a za jedinú noc dali povraždiť všetkých zástupcov hugenotov z radov najvyššej šľachty. K vraždeniu a plieneniu sa pridali aj civilisti, jeho obeťou sa stali tisícky ľudí.
Riadok 10:
Hugenoti sa však z Bartolomejskej noci ešte pozviechali a mier vo Francúzsku nastolil až o desaťročia neskôr [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henrich Navarrský]], ktorého svadba s Margarétou predchádzala Bartolomejskej noci. Na trón nastúpil ako Henrich IV. Nestal sa však prvým protestantským kráľom. V mene zmieru prestúpil na katolícku vieru. Zároveň však daroval hugenotom slobodu vyznania. Jeho konverziu nasledovala aj ďalšia šľachta a katolicizmus silnel. Hugenoti za vlády ďalších panovníkov vo Francúzsku definitívne skončili. Ich vieru zakázali a z Francúzska ich vyhnali.
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:St. Bartholomew's Day massacre}}
[[Kategória:Dejiny Francúzska]]
| |||