|
[[File:Wolframit mit Quarz - Grube Mundo Nuevo, Peru.jpg|thumb|right|Kryštály volframitu v kremeni, Peru]]
{{Infobox minerál|
'''Volframit''' je spoločný názov pre minerálne členy [[Izomorfia|izomorfného]] radu volfrámanov železa a mangánu s koncovými členmi [[hübnerit]] (MnWO<sub>4</sub>) a [[freberit]] (FeWO<sub>4</sub>). Volframit, rovnako ako jeho členy kryštalizuje v [[Monoklinická sústava|monoklinickej sústave]] a spolu so [[scheelit]]om je hlavnou rudou [[volfrám]]u.
Mineral_Nazov= Volframit|
Mineral_Obrazok= Wolframit - Schlaggenwald, Böhmen.jpg|
Mineral_Popis= Volframit z českého Horného Slavkova.|
Mineral_Vzorec= (Fe,Mn)WO<sub>4</sub>|
Mineral_Trieda= volfrámany a molybdénany|
Mineral_Zaradenie= VI/G |
Mineral_Objavenie= |
Mineral_Povod= |
Mineral_Status= |
Mineral_Prijaty= |
Mineral_Sustava= monoklinická |
Mineral_BGrupa= |
Mineral_PGrupa= |
Mineral_A= |
Mineral_B= |
Mineral_C= |
Mineral_Alpha= |
Mineral_Beta= |
Mineral_Gamma= |
Mineral_Objem= |
Mineral_ZJ= |
Mineral_Tvary= tabuľky,<br />krátko prizmatické|
Mineral_Dvojca= |
Mineral_Farba= čierna, tmavohnedá|
Mineral_Vryp= čierny, čiernohnedý|
Mineral_Lesk= kovový, mastný|
Mineral_Pleochroizmus= |
Mineral_Pleochroizmus_X= |
Mineral_Pleochroizmus_Y= |
Mineral_Pleochroizmus_Z= |
Mineral_Priesvitnost= |
Mineral_Index_Lomu= |
Mineral_Index_Lomu_Epsilon= |
Mineral_Index_Lomu_Omega= |
Mineral_Index_Lomu_Alpha= |
Mineral_Index_Lomu_Beta= |
Mineral_Index_Lomu_Gamma= |
Mineral_Odrazivost= |
Mineral_400_R1= |
Mineral_400_R2= |
Mineral_420_R1= |
Mineral_420_R2= |
Mineral_440_R1= |
Mineral_440_R2= |
Mineral_460_R1= |
Mineral_460_R2= |
Mineral_480_R1= |
Mineral_480_R2= |
Mineral_500_R1= |
Mineral_500_R2= |
Mineral_520_R1= |
Mineral_520_R2= |
Mineral_540_R1= |
Mineral_540_R2= |
Mineral_560_R1= |
Mineral_560_R2= |
Mineral_580_R1= |
Mineral_580_R2= |
Mineral_600_R1= |
Mineral_600_R2= |
Mineral_620_R1= |
Mineral_620_R2= |
Mineral_640_R1= |
Mineral_640_R2= |
Mineral_660_R1= |
Mineral_660_R2= |
Mineral_680_R1= |
Mineral_680_R2= |
Mineral_700_R1= |
Mineral_700_R2= |
Mineral_2V= |
Mineral_2VV= |
Mineral_Dvojlom= |
Mineral_Tvrdost= 4,5|
Mineral_Hustota= 7,1–7,5|
Mineral_Stiepatelnost= dokonalá|
Mineral_Lom= |
Mineral_Rozpustnost= [[Kyselina chlorovodíková|HCl]] a [[Kyselina sírová|H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>]]|
Mineral_Elektrina= |
Mineral_Magnetizmus= slabo magnetický|
Mineral_Radioaktivita= |
Mineral_Odroda= |
}}
'''Volframit''' je monoklinický [[minerál]] zo skupiny [[volfrámany a molybdénany|volfrámanov a molybdénenanov]], chemicky ([[Železo|Fe]],[[Mangán|Mn]])[[Wolfrám|W]][[Kyslík|O]]<sub>4</sub> (volfráman železnatomangánatý). Tvorí prostredný člen tuhého roztoku medzi [[ferberit]]om (bohatý na Fe<sup>2+</sup>) a [[huebernit]]om (bohatým na Mn<sup>2+</sup>). Spolu so [[scheelit]]om je hlavnou rudou volfrámu.
Názov pochádza pravdepodobne z nemeckých slov ''wolf'' - vlk a ''rahm'' - pena, čo bolo nemecké označenie pre cínovo-volfrámové rudy, v ktorých prítomnosť volfrámu sťažovala extrakciu cínu. Pod názvom volgramit spomenul po prvý krát tento minerál v roku 1832 [[August Breithaupt|A. Breithaupt]].
== Charakteristika ==
[[File:Wolframit mit Quarz - Grube Mundo Nuevo, Peru.jpg|thumb|left|250 px|Kryštály volframitu v kremeni, Peru]]
Volframit vytvára hrubé tabuľkovité, krátko stĺpcovité alebo ihlicovité kryštály. Bežne s vertikálnym ryhovaním rovnobežným s najdlhšou kryštalografickou osou. Niekedy lupeňovitý, lúčovitý či stĺpcovitý. Nezriedka tiež masívne a celistvé kusy.<ref>Klein, C., 2006, ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref> Obyvkle čiernej čiernej, sivočiernej až tmavohnedej farby. Má kovový lesk, niekedy až mastný. Patrí medzi opakné minerály, má čierny až čiernohnedý vryp. Štiepateľnosť je dokonalá podľa {010}, lom nerovný. Tvrdosť 4 až 4,5. Je krehký. Hustota sa pohybuje od 7,1 do 7,5 g/cm³.
=== Zloženie ===
Obsahuje: [[Železo|Fe]] 9,21 %, [[Mangán|Mn]] 9,06 %, [[Wolfrám|W]] 60,63 %, [[Kyslík|O]] 21,10 % (pri pomere Fe:Mn 1:1). Železo a mangán sa môžu ľubovolne zastupovať a tvoriť tak tuhý roztok medzi [[ferbernit]]om (FeWO<sub>4</sub>) a [[huebernit]]om (MnWO<sub>4</sub>). Často obsahuje mikroskopické inklúzie [[Niób|Nb]] a [[Tantal|Ta]]. Rozpustný v horúcej [[Kyselina chlorovodíková|HCl]] a [[Kyselina sírová|H<sub>2</sub>SO<sub>4</sub>]]. Ťažko sa taví, pri tavení vzniká magnetická gulička.
* [[Železo|Fe]] 9,21 %
* [[Mangán|Mn]] 9,06 %
* [[Wolfrám|W]] 60,63 %
* [[Kyslík|O]] 21,10 %
<small>*(pri pomere Fe:Mn 1:1)</small>
Železo a mangán sa môžu ľubovolne zastupovať a tvoriť tak tuhý roztok medzi [[ferbernit]]om (FeWO<sub>4</sub>) a [[hüberit]]om (MnWO<sub>4</sub>). Často obsahuje mikroskopické inklúzie [[niób]]u a [[tantal]]u. Rozpustný je v horúcej [[Kyselina chlorovodíková|kyseline chlorovodíkovej]] a [[Kyselina sírová|sírovej]]. Ťažko sa taví, pri tavení vzniká magnetická gulička.
==Vznik==
VznikajúVzniká vo vysokotermálnych ložiskách, kde v [[kremeň|kremenných]] žilách asociuje s [[turmalínSkupina turmalínu|turmalínom]]om, [[kasiterit]]om ale aj [[molybdenit]]om. Častý je na kontaktoch [[granitoid]]ov s [[karbonát]]mi, kde dochádza k reakcii fluíd unikajúcich z tuhnúcich granitov s vápencovými komplexami za vzniku [[skarn]]ov. Kovy sa [[magmatická frakcionácia|magmatickou frakcionáciou]] presúvajú do vrcholových častí intruzívnych telies, kde sa frakcionované [[tavenina|taveniny]] nasycujú vodou. Vznik volframitu je tu obmedzovaný teplotami okolo 300-350°C. Horniny vznikajúce vo vrcholových častich granitoidných intrúzii sa označujú ako [[graizen]]y. Volframit môže byť súčasťou ich volfrámovo-cínovej a volfrámovo-molybdénovej mineralizácie. V anglosaskej literatúre sú tieto ložiská označované ako W-porfýrové. Vzniká tiež zo zvyškových tavenín v pegmatitoch.
==Výskyt==
Obvykle sa nachádza v [[Pegmatit|pegmatitoch]] a v kremenných [[žila (geológia)|žilách]] spojených s [[Granit|granitmi]]. Riedkejšie sa vyskytuje pri iných rudných minerálov ako napr. [[Sfalerit]], [[Galenit]], [[Kasiterit]]. Môže sa tiež nachádzať v náplavoch okolo primárnych ložísk.
==Využitie=Lokality===
==== Vo svete ====
Tento minerál ostával dlhú dobu bez zúžitkovania, lebo je ťažko taviteľný. Z tohoto dôvodu bol tiež prvok [[volfrám]] objavený až v roku [[1781]]. Volframit je spolu so [[scheelit]]om hlavná wolfrámová [[ruda]], z ktorej sa vyrába čistý volfrám. Volfrám sa používa na výrobu vlákien do [[Žiarovka|žiaroviek]] a farieb. Ďalšie využitie je v [[Metalurgia|metalurgii]], kde sa pridáva ako pevnostný prvok do [[Zliatina|zliatin]] a tepelne stálych [[Oceľ|ocelí]]. Vyrába sa z neho i [[karbid volfrámu]], ktorý je približne 3x tvrdší ako oceľ.
==Lokality==
=== Vo svete ===
V [[Česko|Česku]] je známy z okolia [[Horní Slavkov|Horního Slavkova]] a predovšetkým z [[Cínovec|Cínovca]]. V [[Nemecko|Nemecku]] sú známe lokality [[Oberwolfach]] a [[Zinnwald]]. Nachádza sa tiež na ložiskách cínu v [[Španielsko|Španielsku]] a [[Portugalsko|Portugalsku]].
==== Na Slovensku ====
Volframit možno na [[Slovensko|Slovensku]] nájsť greizenizovaných [[rula|rulách]] pri [[Hnilec|Hnilci]]<ref>Vladár, J. a kolektív, 1982, ''Encyklopédia Slovensk. VI. zväzok T-Ž.'' Veda, Bratislava, s. 361</ref> alebo v [[Gemerská Poloma|Gemerskej Polome]].
==Využitie==
Tento minerál ostával dlhú dobu bez zúžitkovania, lebo je ťažko taviteľný. Z tohoto dôvodu bol tiež prvok [[volfrám]] objavený až v roku [[1781]]. Volframit je spolu so [[scheelit]]om hlavná wolfrámová [[ruda]], z ktorej sa vyrába čistý volfrám. Volfrám sa používa na výrobu vlákien do [[Žiarovka|žiaroviek]] a farieb. Ďalšie využitie je v [[Metalurgia|metalurgii]], kde sa pridáva ako pevnostný prvok do [[Zliatina|zliatin]] a tepelne stálych [[Oceľ|ocelí]]. Vyrába sa z neho i [[karbid volfrámu]], ktorý je približne 3x tvrdší ako oceľ.
==Podobné minerály==
{{projekt|commons=Category:Wolframite}}
[[Kategória:MonoklinickéMinerálne minerályskupiny]]
[[Kategória:Minerály volfrámu]]
[[bg:Волфрамит]]
| 