Obrnený transportér: Rozdiel medzi revíziami

 

V časoch [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa používali v roli obrnených transportérov polopásové vozidlá ako americký [[M3]] či nemecký [[SdKfz 251]]. Ďalší pokrok predstavoval britský [[Universal Carrier]] vyrábaný do roku [[1960]]. Síce počas 2. svetovej vojny nedošlo k zavedeniu do výzbroje žiadneho špecializovaného OT, no skúsenosti s novým spôsobom vedenia boja jednoznačne dokázali nutnosť vývoja takýchto vozidiel.

Podobne ako pri [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|BVP]], aj pri OT siahajú počiatky vývoja ku kanadským vozidlám [[Kangaroo]]. Šlo o samohybné húfnice [[M7 Priest]] z ktorých boli odstránené hlavne a uvoľnený priestor bol prispôsobený na prepravu osôb. Spojené štáty vyvinuli typ [[M113]], ktorý sa dostal do povedomia verejnosti počas [[Vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. Najväčším nedostatkom sa ukázala byť absencia ochrany strelca, čo sa naplno prejavilo počas [[bitka o Ap Bac|bitky o Pa Bac]]. Následne vznikli improvizované nadstavby, ktoré mali čo najlepšie chrániť strelca pred paľbou ľahkých zbraní a šrapnelmi. Modernizované M113 slúžia dodnes v armádach po celom svete ako lacnejšia alternatíva [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|bojových vozidiel pechoty]], ktorým majú relatívne blízko. V Sovietskom zväze (neskôr Rusku) vznikla séria vozidiel BTR: [[BTR-40]], [[BTR-152]], [[BTR-60]], [[BTR-70]], [[BTR-80]], [[BTR-90]], ktorých vývoj pokračuje aj na začiatku [[21. storočie|21. storočia]].

 

[[Pancierovanie]] OT pozostáva z [[oceľ|ocele]] alebo [[hliník|hliníka]]. Jeho úlohou je ochrana posádky pred ľahkými paľnými zbraňami a šrapnelmi. Narozdiel od BVP OT neposkytujú adekvátnu ochranu voči protitankovým zbraniam. Niektoré modely poskytujú ochranu aj proti účinkov [[ZHN]].

 

 

== Iné projekty ==