Sandinovský front národného oslobodenia: Rozdiel medzi revíziami

d
wikilink.
d (gramatika)
d (wikilink.)
Sandinisti pôvodne vznikli ako spolok radikálnych študentských aktivistov na univerzite v [[Managua (mesto)|Manague]] v r. [[1961]]. Ich cieľom bolo zvrhnutie Somozovho režimu a založenie marxistického štátu. Hlavnými zakladateľmi hnutia boli [[Carlos Fonseca]], [[Silvio Mayorga]], či [[Tomás Borge]] (ktorý sa ako jediný zo zakladajúcich lídrov dožil ich víťazstva v r. 1979).
 
Do začiatku 70. rokov boli ozbrojené aktivity sandinistov minimálne (pokus o spustenie širšieho partizánskeho boja v r. [[1967]] sa skončil neúspechom) a ich všeobecná verejná podpora neveľká. Výraznejšie začala stúpať až po r. [[1972]], keď po ničivom zemetrasení, ktoré zasiahlo Managuu, diktátor [[AnastazioAnastasio Somoza DebaylDebayle]] zneužil väčšinu medzinárodnej pomoci určenej k obnove mesta k vlastnému obohateniu. Tato otvorená korupcia spôsobila, že k podpore sandinistov sa začalo pridávať aj mnoho ľudí, ktorý dovtedy Somozov režim tolerovali, či dokonca podporovali. V decembri [[1974]] uskutočnili sandinisti svoju prvú väčšiu akciu, keď ich ozbrojená skupina obsadila vilu ministra poľnohospodárstva ''Jose María Castillu'', v ktorom práve prebiehala veľká oslava, na ktorej sa zúčastnilo mnoho vysokopostavených úradníkov a Somozových spolupracovníkov. Ministra, ktorý na nich začal strieľať, zabili. Všetkých ostatných účastníkov oslavy zobrali za rukojemníkov a požadovali prepustenie 14 zadržaných sandinistov (vrátane neskoršieho lídra ''Daniela Ortegu'') a výkupné 2 milióny [[dolár]]ov. Bolo im vyhovené a ozbrojencom aj s prepustenými väzňami bolo dovolené odletieť na [[kuba|Kubu]].
=== Revolúcia ===
[[Súbor:10th anniversary of the Nicaraguan revolution in Managua, 1989.jpg|right|thumb|Oslavy výročia sandinovskej revolúcie v Manague, 19. júl 1989]]
Počas svojej vlády sa sandinisti zameriavali hlavne na povojnovú rekonštrukciu krajiny a sociálne programy. Zaviedli bezplatné zdravotníctvo, podporovali stavbu škôl a nemocníc v odľahlých oblastiach, snažili sa zvyšovať zamestnanosť. Významná bola ich rozsiahla alfabetizačná kampaň, keď sa im v priebehu pol roka podarilo znížiť negramotnosť obyvateľstva z 50% na 13%.<ref>[http://unesdoc.unesco.org/images/0014/001460/146007e.pdf The Sandinista Literacy Campaign in Nicaragua 1980], UNESCO.</ref> Za ich vlády sa tiež podarilo o tretinu znížiť detskú úmrtnosť a odstrániť detskú obrnu.<ref>[http://slovakia.humanists.net/pinter.htm Umenie, pravda a politika], Harold Pinter.</ref>
 
Sandinisti skonfiškovali všetku pôdu, ktorá patrila Somozovcom (vlastnili asi pätinu pôdy v krajine) a prerozdelili ju chudobným roľníckym rodinám. Zastávali model [[zmiešaná ekonomika|zmiešanej ekonomiky]] a na majetok súkromných spoločností nesiahali, zoštátňovanie počas ich vlády takmer neprebiehalo (s výnimkou Somozových súkromných bánk a podnikov). Ekonomická situácia vojnou zničenej Nikaraguji sa počas ich vlády začala spočiatku zlepšovať, no neskôr hlavne kvôli americkému obchodnému embargu a prírodným katastrofám (napr. zničujúci [[hurikán]] ''Joan'' v r. [[1988]]) prudko upadala a ku koncu ich vlády bola horšia ako po skončení vojny proti Somozovy.
 
V zahraničnej politike sandinisti obnovili diplomatické vzťahy s Kubou (ktorá ich výrazne podporovala už počas ich partizánskeho boja) a nadviazali s ňou úzke spojenectvo. V menšej miere nadviazali styky aj so [[Sovietsky zväz]]om a ďalšími krajinami východného bloku, súčasne s týmito aktivitami sa však prudko zhoršili vzťahy so Spojenými štátmi.
1 216

úprav