Ján Paulíny-Tóth: Rozdiel medzi revíziami

d
d (fix.)
d (→‎Životopis: preklepy)
== Životopis ==
 
Narodil sa v rodine [[Žigmund Pauliny-Tóth|Žigmunda Pauliny-Tótha]] a jeho manželky [[Margita Pauliny-Tóthová|Margity Pauliny-Tóthovej]]. Mal troch bratov - [[Iľja Paulíny-Tóth|Iľju]], [[Platon Pauliny-Tóth|Platona]] a Viliama. Študoval na gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a v [[Dijon]]e, neskôr na ''École libre des Sciences Politiques'' v [[Paríž]]i a právnickej fakulte [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po ukončení štúdií pôsobil ako advokát v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1945]] - [[1948]] ako [[Československo|československý]] veľvyslanec v [[Rím]]e. Bol popredným činiteľom [[Slovenská národná strana (historická)|Slovenskej národnej strany]], členom ústredného výboru, v roku [[1937]] bol zodpovedným redaktorom [[Slovenské národné noviny|Slovenských národných novín]]. Po smrti [[Martin Rázus|Martina Rázusa]] bol v roku [[1938]] zvolený za predsedu Slovenskej národnej strany. Bol tiež signatárom [[Žilina|žilinskej]] dohody [[Slovensko|slovenských]] politických strán o [[Autonómia|autonómii]] [[6. október|6. októbra]] [[1938]]. Krátko na to Slovenská národná strana splynula s [[Hlinkova slovenská ľudová strana|HlinskovouHlinkovou slovenskou ľudovou stranou]], no s ľudákmi sa rozišiel a po rozbití republiky emigroval do [[Francúzsko|Francúzska]]. V roku [[1941]] bol odsúdený Hlavný súdom v [[Bratislava|Bratislave]] za protifašistickú činnosť na 15 rokov väzenia. Po porážke [[Francúzsko|Francúzska]] prešiel do [[Edvard Beneš|Benešovej]] odbojovej garnitúry v [[Veľká Británia|Británii]]. Stal sa podpredsedom [[londýn]]skej [[Československo|československej]] štátnej rady a po roku [[1948]] zostal v zahraničí ako hlásateľ [[BBC]] a spolupracovník [[Slovensko|slovenských]] organizácii a spolkov.
 
== Ocenenie ==
101

úprav