Bitka pri Jutskom polostrove: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: sl:Bitka pri Jutlandiji |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 27:
Po vypuknutí [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] zahájilo [[Royal Navy|britské námorníctvo]], ktoré bolo v tej dobe najväčšie na svete, námornú blokádu Nemecka. [[Hochseeflotte|Nemecké námorníctvo]], aj keď predstavovalo druhú najväčšiu vojnovú flotilu na svete, zostávalo okrem niekoľkých výpadov v prístavoch. Jedinú výnimkou tvorili nemecké [[ponorka|ponorky]], proti ktorým v tej dobe neexistovala účinná protizbraň. Tie pôsobili britskému obchodnému loďstvu ťažké straty, hlavne po začiatku [[neobmedzená ponorková vojna|neobmedzenej ponorkovej vojny]]. Avšak po tom, čo dôsledky námornej blokády Nemecka začínali byť citeľné, zmenilo nemecké námorníctvo taktiku. Ostreľovaním prístavov sa snažilo vylákať časť britského loďstva, s ktorým by sa mohlo stretnúť a poraziť ho. Britská flotila však na tieto provokácie väčšinou nereagovala.
[[30. máj]]a britská odpočúvacia služba zachytila rozkaz veliteľa [[Hochseeflote]], admirála [[Reinhard Scheer|Scheera]] k ďalšej z provokačných akcií. Rozkaz bol vydaný vysielačkou pre bojové krížniky admirála Hippera, ale Briti nevedeli, že za ním nasledovalo vyplávanie hlavných síl nemeckého loďstva. Následne admirál Jelicoe, veliteľ Home Fleet o 17 h 40 min. nariadil vyplávanie hlavných síl. Cieľom bolo nalákať prostredníctvom eskadry admirála Beatyho bojové krížniky admirála Hippera pred
O druhej hodine [[31. máj]]a vyplávalo z Wilhemshavenu nemecké loďstvo skladajúce sa z 16 radových lodí 5 bojových krížnikov 11 ľahkých krížnikov a 61 torpédoborcov. Celkove 99 lodí výtlaku 690 000 ton s 244 ťažkými delami kalibru 280-305 mm. V loďstve bolo okolo 45 000 mužov. Nemecká flotila sa plavila v dvoch skupinách. V čelnej skupine plávali bojové krížniky viceadmirála [[Franz von Hipper|Franza von Hippera]]. Jeho hlavné sily
Obidve bojujúce strany si pritom neboli vedomé, že nepriateľ vyslal na more hlavné sily svojho námorníctva.
Riadok 36:
=== Prvý kontakt ===
[[Súbor:Jutland1916.jpg|náhľad|vpravo|Mapa bitky pri Jutsku]]
O 14:20 31. mája 1916 na seba najprv narazili obe prieskumné skupiny. Britský ľahký krížnik ''[[HMS Galatea (1914)|HMS Galatea]]'' zaznamenal vizuálny kontakt s 2 torpédovkami, ktoré považoval za krížniky. Jednalo sa o torpédovky ''[[SMS B109]]'' a ''[[SMS B110]]'', ktoré zaisťoval ľahký krížnik ''[[SMS Elbing]]''. Ich úlohou bolo
Zbytok britskej 1. eskadry ľahkých krížnikov bez rozkazu vyrazil vpred, aby podporil ''HMS Galathea''. Beatty nechal zmeniť kurz na východný, aby sa so svojimi
Krátko pred pol treťou ''HMS Galathea'' zasiahli prvé granáty z ''SMS Elbing''. O hodinu Hipperovu eskadru nemeckých bojových krížnikov spozorovala ''[[HMS Lion]]'' a ostatné britské bojové krížniky, plávajúce za vlajkovou loďou smerom na východ. Beatty následne nariadil zvýšiť rýchlosť na 25 [[Námorný uzol|uzlov]] a zamieriť smerom na juhovýchod, aby mohol po nepriateľských lodiach viesť paľbu bočnými salvami. Sprievodné torpédoborce 13. a 9. flotily boli vyslané dopredu pred hlavnú formáciu.
Riadok 49:
Okolo 15:49 spustili nemecké bitevné krížniky paľbu a britské im okamžite odpovedali. Obe flotily plávali paralelným kurzom, smerom na JJV vo vzdialenosti asi 14 km od seba. Nemecké lode si rozdelili svoje ciele tak, že každá loď pálila na nepriateľskú loď na odpovedajúcej pozícií vo formácií (prvá na prvú, druhá na druhú, atď…), výnimkou bol ''SMS Von der Tann'', ktorý namiesto na predposlednú loď britskej zostavy ''HMS New Zealand'' strieľal na poslednú loď ''HMS Indefatigable''. Na britskej strane došlo pri rozdeľovaní cieľov k nedorozumeniu, a tak ''HMS Indefatigable'' strieľal na ''SMS Von der Tann'', ''HMS New Zealand'' a ''HMS Tiger'' na ''SMS Moltke'', ''HMS Queen Mary'' na ''SMS Seydlitz'' a ''HMS Princess Royal'' s ''HMS Lion'' na ''SMS Lützow''. Na dve nemecké lode tak pálili dve dvojice, ktoré mohli naopak využiť svoju početnú prevahu a viesť paľbu po všetkých lodiach nemeckej zostavy. ''SMS Derfflinger'' tak zostal nepokrytý nepriateľskou paľbou.
Hneď v prvých minútach boja dostali zásah lode ''HMS Lion'', ''HMS Tiger'' a ''HMS Princess Royal''. Na nemeckej strane bol zasiahnutý iba ''SMS Lützow''. Beatty vydal rozkaz svojim torpédoborcom zaútočiť [[torpédo|torpédami]]. Obe línie bojových krížnikov sa priblížili na 11,8 km.
[[Súbor:HMS Indefatigable sinking.jpg|náhľad|vpravo|Vybuchujúca loď HMS Indefatigable]]
O 16:08 vedúca bojová loď ''Barham'' narazila na Hipperove lode a spustila na Nemcov paľbu na hranici maximálneho dostrelu svojich 15 palcových diel. V priebehu minúty zasiahla nemeckú loď ''von der Tann''. Až do 16:15 trvalo, kým sa mohli všetky lode 5. eskadry plne zapojiť do boja. Počas delostreleckého súboja medzi 15:48 a 16:54 sa Nemcom podarilo podstatne viac presných zásahov než Angličanom. O 16:00 dostal ''[[HMS Lion (1910)|HMS Lion]]'', Beattyho vlajková loď, priamy zásah do jednej z veží, čo spôsobilo jej ťažké poškodenie, vďaka duchaprítomnosti smrteľne raneného majora Francisa Harveyho, ktorý nariadil zatvoriť a zaplaviť komory s muníciou sa tak predišlo obrovskej explózii. ''[[HMS Indefatigable (1909)|HMS Indefatigable]]'' také šťastie nemala, o 16:02 dostala priamy zásah salvou 280 mm diel bojového krížnika ''Von der Tann'' do muničného skladu, po zásahu druhou salvou do prednej časti loď explodovala. Z 1019 člennej posádky výbuch prežili iba dvaja. Po 16:15 kedy sa dostal na dostrel aj zvyšok 5. eskadry. O 16:25 bola paľbou z ''Derfflingeru'' a ''Seydlitza'' potopená loď ''[[HMS Queen Mary]]'' s takmer celou svojou 1275 člennou posádkou. Z posádky sa zachránilo 24 námorníkov, ktorí mali odvahu po prvých
Okolo 16:30 Scheerove vedúce lode spozorovali v diaľke prebiehajúci boj medzi bojovými loďami a sami boli spozorované ľahkým krížnikom ''[[HMS Southampton (1912)|HMS Southampton]]'' Beattyho 2. eskadry ľahkých krížnikov pod velením komodora [[William Goodenough|Williama Goodenougha]]. Beatty a Jellicoe si práve uvedomili, že Scheer tiahol na otvorené more s celou svojou flotilou. Do boja tak zasiahla aj skupina britských torpédoborcov. Všetky nemecké bojové krížniky za stretu vyhli, okrem lode Seydlitz, ktorú o 16:57 zasiahlo torpédo britského torpédoborca Petard. Seydlitz naberajúci vodu si však aj napriek tomu udržal rýchlosť a odplával z oblasti preč. Ďalší britský torpédoborec Nestor, sa pod vedením kapitána [[Barry Bingham]]a pohyboval na čle útočiace zostavy. Briti v boji poškodili torpédovku V27, ktorú Nemci čoskoro opustili a potopili, Petard následne torpédoval a potopil nemeckú torpédovku V29. Posádky nemeckých torpédoviek S35 a V26 zachránili posádky z ich sesterských lodí. Britské torpédoborce Nestor a Nomad, boli poškodené delostreleckou paľbou a neskôr neschopné pohybu dorazené Scheerovými prechádzajúcimi dreadnoughtami. Bingham bola za úspešné vedenie útoku vyznamenaný [[Viktorín kríž|Viktóriným krížom]].
Riadok 64:
Bödickerove ľahké krížniky najprv spustili paľbu na ''[[HMS Chester (1915)|HMS Chester]]'' ale neskôr sa sami dostali pod paľbu Hoodových lodí. Britská paľba imobilizovala ľahký krížnik ''Wiesbaden'', ale ostatné unikli za Hipperovymi a Scheerovými loďami. Príchod hlavných síl britskej flotily sa Nemci neúspešne pokúsili spomaliť útokom torpédoviek. Prichádzajúce Beatyho a Evan-Thomasove lode pokračovali v paľbe po ustupujúcich Hipperovych lodiach. Jellicoe, ktorý stále nemal presné informácie o polohe nepriateľských lodí sa pokúšal spojiť s Beattym, no ten nebol takmer 15 minút schopný podať presné informácie. Bez znalosti pozície nepriateľa nemohol Jellicoe správne rozvinúť svoju zostavu. Jeho lode plávajúce v šiestich radoch sa mali v správny moment rozvinúť do jednej línie kolmej na smer plavby prichádzajúcich Nemcov (tzv. [[čiarka T]]). O 18:15 sa nakoniec Jellicoe rozhodol rozvinúť svoje lode na východe. Scheer výskyt britskej flotily v tejto oblasti vôbec nepredpokladal, a tak sa nemecká Hochseeflote plavila na sever priamo proti rozvíjajúcej sa formácii britských lodí. Nemci najprv narazili na krížniky ''[[HMS Warrior (1905)|Warrior]]'' a ''[[HMS Defence (1907)|Defence]]'', ktorý potopili priamym zásahom do muničného skladu aj s celou 903 člennou posádkou. Warrior bol ťažko poškodený a prežil len do ďalšieho dňa, najmä vďaka nešťastiu, ktoré postihlo vedľajší superdreadnought ''[[HMS Warspite (03)|HMS Warspite]]'', ktorý kvôli poruche, ktorá spôsobila, že loď istý čas krúžila plnou rýchlosťou vo veľkých kruhoch pred nemeckou flotilou, ktorá na ňu sústredila svoju paľbu.
O 18:19 sa Hipperove lode dostali do dostrelu Hoodovej 3. eskadry bojových lodí. V následnom súboji Indomitable zasiahla Derfflinger a Seydlitz, Lützow dostal 10 zásahov z lodí Lion, Inflexible a Invincible. Dva zásahy pod čiarou ponoru boli koncom Hipperovej
=== Čiarka T ===
O 18:30 nemecké bitevné lode a Scheer osobne prekvapene zistili, že z oblasti so zlou viditeľnosťou vchádzajú práve priečne do dráhy britskej Grand Fleet, ktorú tu vôbec nečakali. Začal sa veľký delostrelecký súboj, najprv Jellicoeova vlajková loď ''[[HMS Iron Duke (1912)|HMS Iron Duke]]'' zasiahla niekoľkými predne mierenými salvami nemecký dreadnought König, táto
Jellicoe, ktorý si uvedomoval nebezpečenstvo nemeckých torpéd neprenasledoval nepriateľa priamo, ale nasmeroval svoje lode na juh, tak aby sa nemecká flotila nachádzala na západ od neho. Okolo 18:40 sa lode v zadnej časti Jellicoeovej formácie začali
Keďže si Scheer čoskoro uvedomil, že ešte nie je dostatočná tma na to, aby mohol uniknúť prikázal o 18:55 otočiť svoje lode opäť na východ, čelne k nepriateľovi. Plánoval napadnúť koniec britskej zostavy a prebojovať si cestu domov. Lenže v zlej viditeľnosti si zamenil čelnú a zadnú časť flotily a zaútočil na prednú. Tým dostal nemecké loďstvo do riskantného postavenia. V tej istej dobe imobilizovaný britský torpédoborec ''[[HMS Shark (1912)|HMS Shrak]]'' bránil útokom štyroch nemeckých torpédoborcov, pričom jeden z nich ťažko poškodil. O 19:02 ho však torpédoborec [[SMS S54|S54]] zasiahol torpédom a potopil. Kapitán lode ''Shark'' [[Loftus Jones]] si však vyslúžil Viktorín kríž.
Okolo 19. hodiny sa do bitky zapojila aj 2. eskadra ľahkých krížnikov pod vedením komodora Goodenougha. Do 19:15 Jellicoe znovu rozvinul svoje lode do línie kolmej na smer plavby Nemecov a spustil na nich silnú paľbu. Tentokrát pocítili jej účinok najmä lode 3.
O 19:17 druhý krát za poslednú hodinu Scheer zmenil smer plavby svojich lodí po tom čo si uvedomil, že napadol prednú - silnejšiu časť britskej zostavy. Silne ostreľovaná flotila však rozkaz vykonala iba s ťažkosťami, pretože formácia sa v nepriateľskej plavbe postupne rozpadávala. Pre zbrzdenie britského útoku Sheer nariadil zaútočiť zostávajúcimi bojovými krížnikmi 1. prieskumnej skupiny torpédoborcov torpédami. Hipper sa však stále nachádzal na torpédoborci ''G39'' počas útoku nemohol veliť svojej skupine priamo v boji. Aj preto sa ''[[SMS Derfflinger|Derfflinger]]'', pod vedením kapitána Hartoga, na čele útočiacej nemeckej formácie bojových krížnikov dostala do ťažkej delostreleckej paľby. Útok bol neskôr označený ako ''jazda smrti'', keďže všetky bojové krížniky okrem [[SMS Moltke (1910)|''SMS Moltke'']] utrpeli silné poškodenie spôsobené paľbou 18 britských bojových lodí, ktoré na nich simultánne pálili. Loď ''SMS Derfflinger'' prišla o dve hlavné delové veže, pri čom zahynula väčšina jej posádky, ale unikla úplnému zničeniu a bola schopná odplávať. Počas intenzívnej delostreleckej paľby medzi 19:05 a 19:30 utrpeli nemecké lode 37 zásahov, pričom sami zasiahli Britov iba dva krát. Najviac zásahov utrpel [[SMS Derfflinger|''Derfflinger'']], ktorého Briti trafili 14 krát.
Riadok 86:
Od 23:20 do 02:15 niekoľko britských skupín torpédoborcov napádalo nemeckú bojovú flotilu torpédami v neprehľadnom a brutálnom boji, často na vzdialenosť menšiu než 1000 metrov. Za cenu straty 5 torpédoborcov potopili Briti nemecký ľahký krížnik ''Rostock'' a pre-dreadnought ''Pommern'', ktorý explodoval a potopil sa so všetkými 844 mužmi na palube. Pri nočnom boji sa dokonca tri britské torpédoborce zrazili a nemecká bojová loď ''Nassau'' [[taran (útok)|taranovala]] torpédoborec ''[[HMS Spitfire (1912)|Spitfire]]'', pričom paľbou svojich ťažkých kanónov zničila prakticky celú nastavbu lode. ''Spitfire'' však boj s ťažkými poškodením prežil a doplával do prístavu. Ďalšie britské torpédoborce ''Tipperary'', ''Ardent'', ''Fortune'', ''Sparrowhawk'' a ''Turbulent'' také šťastie nemali a Nemci ich potopili. ''Elbing'', jeden z nemeckých krížnikov, sa nešťastne zrazil s dreadnoughtom ''Posen'', musel byť opustený a skoro ráno sa potopil.
[[Súbor:SMS Seydlitz damage.jpg|náhľad|vpravo|Ťažko poškodená loď SMS Seydlitz]]
Tesne po polnoci [[1. jún]]a ''Thüringen'' a ďalšie nemecké bojové lode potopili krížnik ''[[HMS Black Prince (1904)|HMS Black Prince]]'' z ťažko skúšanej 1. eskadry krížnikov, ktorý sa stretol s Nemcami a bol rozstrieľaný v boji na krátku vzdialenosť. Krížnik sa potopil aj s celou svojou 857 mužmi podobne ako vedúca loď eskadry ''Defence'' niekoľko hodín predtým. Nemecké bojové krížniky ''Moltke'' a ''Seydlitz'' sa v tme stretli na krátku vzdialenosť s hlavnými silami britskej flotily ale boli ušetrené, pretože britskí kapitáni odmietli spustiť paľbu aby neprezradili svoje pozície. Nemci o 01:45 sami potopili ťažko poškodený ''Lützow'', torpédoborcom ''G38'', po tom čo celú posádku evakuovali na okoloplávajúce torpédoborce. Pri ústupe prišli Nemci o ešte jeden
Nemcom pri ústupe pomohol aj chaos na britskej admiralite ktorá vďaka nekompetentnosti posielala admirálovi Jellicoemu chybné informácie. O 16:30, keď mal Jellicoe hlavné nemecké sily na dohľad mu admiralita oznamovala, že Hochseeflote kotví na základni, preto neveril ani správnym údajom. Jellicoe sa o polohe Scheerovych lodí dozvedel až okolo 04:15, keď už boli dávno mimo jeho dosah a ich prenasledovanie bolo zbytočné.
Riadok 93:
Pri Jutsku 99 lodí nemeckej flotily potopilo 14 britských lodí o výtlaku 115 000 ton. Zatiaľ čo 151 britských lodí potopilo 11 nemeckých o výtlaku 62 000 ton. Briti pri tom stratili 6 094 námorníkov, zatiaľ čo Nemci 2 551. Veľa ďalších lodí bolo ťažko poškodených, ako napr. HMS Lion či SMS Seydlitz.
Obe strany po bitke tvrdili, že zvíťazili, Nemci preto že Britom spôsobili ďaleko väčšie straty, Briti lebo Nemci ušli. Ako by bitka pokračovala je otázne. Faktom je, že Briti mali veľkú palebnú prevahu. Nemci ich však vysoko prekonávali takticky i v delostreľbe, dosahovali o tretinu viac zásahov. Navyše nemecké lode boli ďaleko odolnejšie. Priamou paľbou nedokázali
Z taktického hľadiska nebolo nemecké víťazstvo príliš výrazné, zo strategického pohľadu je výsledok dodnes predmetom odborných diskusií, bez jednoznačného záveru. Po skončení bitky bola považovaná za nerozhodnú, Nemcom sa totiž nepodarilo zničiť hlavné sily britskej flotily a sami neutrpeli natoľko vážne straty, aby nemohli pokračovať v akciách na hladine. Ich velenie však už neprikročilo k opakovaniu podobných masových hladinových bitiek. Bitka pri Jutsku tak ukončila súperenie o nadvládu na moriach, Briti si svoju nadvládu nad [[Severné more|Severným morom]] udržali. Zrážka pri Jutsku bola poslednou veľkou námornou bitkou, kde zohrali hlavnú úlohu bojové lode. Bitka prinútila Nemcov prehodnotiť svoju koncepciu námorného boja a posilniť najmä svoju ponorkovú flotilu.
Riadok 106:
{{DEFAULTSORT:Jutský polostrov}}
[[Kategória:
{{Link FA|de}}
| |||