|
nie primenie, ale priezvisko, ty xujko
{{Infobox Osobnosť|
Meno = Matej Bel |
Portrét = Matej Bel.jpg |
Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[polyhistor]], [[encyklopedista]], [[filozof]] |
Dátum narodenia = [[24. marec]] [[1684]] |
Miesto narodenia = [[Očová]], [[Slovensko]] |
živý-mŕtvy = mŕtvy |
Dátum úmrtia = [[29. august]] [[1749]] |
Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] |
}}
'''Matej Bel z Očovej''' ([[Maďarčina|maď.]] ''Bél Mátyás'', [[Nemčina|nem.]] ''Matthias Bel'', [[Latinčina|lat.]] ''Matthias Belius'') (* [[22. marec]] [[1684]], [[Očová]] – † [[29. august]] [[1749]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[polyhistor]], [[encyklopedista]], [[filozof]], [[pedagóg]], evanjelický [[kazateľ]], priekopník slovenského [[osvietenstvo|osvietenstva]], jeden z najvýznamnejších [[Európa|európskych]] vedcov [[18. storočie|18. storočia]], zakladateľ modernej vlastivedy v [[Uhorsko|Uhorsku]] a vzor [[francúzsky|francúzskeho]] [[encyklopedista|encyklopedistu]] [[Denis Diderot|Diderota]].
Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom. V tomto ohľade už predčil aj [[osvietenstvo|osvietencov]].
== Životopis ==
Pochádzal z roľnícko-mäsiarskej rodiny z [[Očová|Očovej]], rodina mala v dedine prímenie Funtík.
Bol žiakom súkromných škôl v [[Lučenec|Lučenci]], potom v [[Kalinovo|Kalinove]] a [[Dolná Strehová|Dolnej Strehovej]]. Mal to šťastie, že jeho otec Matej Bel-Funtík v synovi videl veľký talent. Belova matka sa volala [[Alžbeta Česnegiová]] (Česneková) z rodu [[Česnegiovci|Česnegiovcov]]. Rodičia podporovali Mateja v štúdiách. Tak sa v roku [[1695]] dostal na [[Banská Bystrica|banskobystrické]] gymnázium, potom na gymnázium do [[Bratislava|Bratislavy]], ďalej do [[Vesprém]]u a do [[Pápa|Pápy]]. V roku [[1704]] sa vrátil do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], kde zmaturoval.
Vďaka týmto cestám mladý Matej spoznal rôzne kúty [[Uhorsko|Uhorska]], ich [[geografia|zemepis]], faunu a flóru. Na cestách spoznával ľudí, ich zvyky a obyčaje.
Po maturite išiel študovať [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]] na Univerzitu v [[Halle]]. Bol mimoriadne snaživým študentom, čo postrehli aj jeho učitelia. Svedomite a zodpovedne sa pripravoval na skúšky. Nechcel sklamať otca. Bol ďaleko od domova a vedel si vážiť vynaložené úsilie rodičov, ktorí mu dôverovali a jeho štúdium finančne podporovali. Už počas štúdia sa prejavili jeho všestranné záujmy: popri [[teológia|teológii]] ho zaujala [[filozofia]], [[medicína]], [[prírodná veda|prírodné vedy]], jazyky a nové [[pedagogika|pedagogické]] smery. Štúdium v [[Halle]] ukončil v roku [[1707]]. Vracal sa domov šťastný, plný elánu, aby nadobudnuté poznatky mohol odovzdávať ďalším generáciám.
Mladý Matej pobudol doma iba krátko. V roku [[1708]] sa stal [[prorektor]]om a v roku [[1710]] [[rektor]]om evanjelického gymnázia v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. V [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] vyučoval orientálne jazyky a bol aj evanjelickým [[kazateľ]]om. Od roku [[1714]] bol rektorom lýcea v Bratislave, ktoré práve pod jeho vedením patrilo k najnavštevovanejším školám v Uhorsku. Pôsobil tu v duchu tzv. [[pedagogika|pedagogického]] [[realizmus|realizmu]] (vyplývajúceho z [[Pietizmus|pietizmu]]), ktorý spoznal v [[Nemecko|Nemecku]]: zmodernizoval latinsko-humanistickú školu, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka a tzv. reálnych predmetov (napr. [[fyzika]], [[botanika]], ručné práce a najmä [[geografia]]). Zásady pietizmu uplatňoval najmä v organizácii [[školstvo|školstva]], [[didaktika|didaktike]] a metodike. Od roku [[1719]] bol farárom [[Nemecko|nemeckej]] evanjelickej cirkvi v [[Bratislava|Bratislave]].
Roku [[1735]] pripravil koncept na založenie Uhorskej učenej spoločnosti v [[Bratislava|Bratislave]], ktorej členovia mali mesačne vypracovať štúdiu a [[Bratislava|bratislavskí]] sa mali aj mesačne schádzať. Mali tiež vydávať časopis ''Observationes Posonienses (Bratislavské pozorovania)''. Uskutočnila sa prípravná schôdza spoločnosti, ale projekt potom zanikol kvôli [[jezuiti|jezuitom]], (ktorých Bel charakterizoval slovami: „(spoločnosť) bola prerušená a zničená tými, ktorí si o sebe myslia, že sú jedinými vedcami“)
Od roku [[1748]] bol Matej Bel na dôchodku. Zomrel nečakane na mŕtvicu po návrate do [[Bratislava|Bratislavy]] z [[Rakúsko|rakúskych]] kúpeľov [[Altenburg]], kde sa liečil.
== Filozofia a postoje ==
V časoch Belových štúdií v [[Halle]] prevládal protischolastický duch, ktorý sa prelínal s raným [[osvietenstvo]]m a [[pietizmus|pietizmom]] ([[protestantizmus]] zdôrazňujúci citovú a morálnu stránku [[náboženstvo|náboženstva]]). Na [[ružomberská synoda|ružomberskej synode]] v roku [[1709]] bol [[pietizmus]], najmä zásluhou [[Daniel Krman|Daniela Krmana]], odsúdený a zakázaný, no Bel zostal trvalým, aj keď umierneným prívržencom tohto náboženského prúdu. Jeho zásluhou sa stala [[Bratislava]] akýmsi uhorským centrom [[pietizmus|pietizmu]].
Skryte bol zaujatý proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]]. Nečudo, že verejne podporoval [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], ktorý dával [[protestantizmus|protestantom]] možnosti náboženských slobôd. Ako prívrženca [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]] Mateja Bela v roku [[1709]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] generál Heister odsúdil za buričstvo na trest smrti. Napokon ho omilostili.
V roku [[1720]] bol Bel v očiach neprajníkov obvinený kvôli jeho študijným cestám. Vyčítali mu, že skúma ekonomické využitie jednotlivých lokalít pre [[špionáž]] cudzích mocností. Obvinenia odmietol a ubránil sa. [[Viedeň|Viedenský]] cisársky dvor uznal vedeckú činnosť Mateja Bela a samotný [[cisár]] [[Karol VI.]] financoval vydávanie jeho vlastivedných prác. Aj vysoká katolícka cirkevná hierarchia mnohonárodného [[Uhorsko|Uhorska]] vydávanie historických prameňov podporovala. Matej Bel bol vyznamenaný zlatou medailou, na ktorej bol portrét pápeža [[Kliment XII.|Klimenta XII.]].
Matej Bel bol síce [[Uhorsko|uhorský]] vlastenec, ale zároveň a predovšetkým uvedomelý [[Slovensko|Slovák]].
== Dopady ==
Za vedecké zásluhy dostal veľa pôct od učených spoločností doma aj za hranicami, ktoré ho zvolili za svojho člena ([[Olomouc]] – Societas incognitorum, [[Petrohrad]], [[Jena]] – Societas latina (Latinská spoločnosť), [[Berlín]]ska (?)akadémia vied, [[Londýn]] – Kráľovská spoločnosť).
Jeho meno nesie [[Univerzita Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a [[Encyclopaedia Beliana]].
Pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia zaradili jeho meno do kalendára [[UNESCO]] na rok [[1984]]. V jeho rodisku je pomník od J.Kulicha. [[Ján Kupecký]] vytvoril známy Belov portét, ktorého originál sa nezachoval (len kópia). Bel je hrdinom divadelnej hry [[Ján Solovič|Jána Soloviča]] ''Zvon bez veže'' a knihy [[Jozef Fraňo|Jozefa Fraňa]] ''Múdry Matej''.
V roku 2001 bola na jeho počesť pomenovaná planétka [[22644 Matejbel|(22644) Matejbel]].
== Tvorba ==
Je autorom asi 50 diel, štúdií a článkov v [[latinčina|latinčine]], [[nemčina|nemčine]], [[maďarčina|maďarčine]] a v [[Bibličtina|biblickej češtine]]. Zaoberal sa [[história|históriou]], [[geografia|geografiou]], [[národopis]]om, uhorskou [[literatúra|literatúrou]] a [[kultúra|kultúrou]], [[jazykoveda|jazykovedou]], [[ekonomika|ekonomikou]] a [[prírodné vedy|prírodnými vedami]]. Jeho dielo je zaujímavé tým, že sa často špeciálne zaoberá spôsobom života a vlastností [[Slovensko|Slovákov]] a s istým obdivom hovorí o prirodzenom nadaní a pracovitosti [[Slovensko|Slovákov]].
Dopisoval si s mnohými významnými zahraničnými učencami. Vedecké práce publikoval najmä v zahraničí. Očami európskeho [[encyklopedista|encyklopedistu]] pozeral na rozvoj vedy, školstva, [[filozofia|filozofiu]], [[jazykoveda|jazykovedu]] a národopis [[Uhorsko|Uhorska]].
Bel skladal aj duchovné piesne a písal poéziu.
== Dielo ==
*[[1721]] / [[1722]] - ''Bratislavské noviny ([[Nova Posoniensia]])'', z jeho iniciatívy vychádzali tieto prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku
*[[1723]] - ''Posol (príp. Úvod do dejín) dávneho a súvekého Uhorska (Hungariae antiquae et novae prodromus)'', ([[Norimberg]]) tu analyzuje vedecký výskum historického, národopisného, zemepisného a jazykového rozvoja v Uhorsku a podáva podrobný plán na preskúmanie týchto stránok [[Uhorsko|Uhorska]]. Nájdeme tu aj ukážky zemepisného spracovania (o Demänovských jaskyniach, Sklených Tepliciach)
* [[1735]] / [[1742]] - ''Historicko-zemepisný poznatok o súvekom Uhorsku (Notitia Hungariae novae historico geographica)'', ([[Viedeň]]) Belovo životné dielo. Obsahuje [[geografia|zemepisné]], národopisné, [[história|historické]] a [[prírodná veda|prírodovedecké]] poznatky z niektorých [[Uhorsko|uhorských]] [[stolica (územie)|stolíc]] ([[bratislavská stolica|bratislavskej]], [[turčianska stolica|turčianskej]], [[liptovská stolica|liptovskej]] a iných). Zvýraznil tu osobitosť [[Slovensko|Slovákov]], ktorých považoval za potomkov kniežaťa [[Pribina|Pribinu]], kniežaťa [[Svätopluk (knieža)|Svätopluka]] atď. V práci na tomto diele mu pomáhali [[Andrej Hermann]], [[Banská Bystrica|banskobystrický]] lekár [[Otto Karol Moller]], [[Spiš (župa)|spiš]]ský matematik [[Pavol Kray]], [[Kežmarok|kežmarský]] [[rektor]] [[Juraj Bohuš]], [[prírodovedec]] [[Juraj Buchholz]], [[Ján Matolai zo Zolnej]] a dielo bolo doplnené ilustráciami mnohých máp, pohľadmi [[veduta|vedút]], ktoré do medirytiny stvárnil slovenský geograf [[Samuel Mikovíni]] ([[1700]]-[[1750]]), profesor Vysokej školy baníckej a lesníckej v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Dielo Noticia je koncipované podľa jednotlivých stolíc s jednotnou štruktúrou. Delilo sa na všeobecnú a na špeciálnu časť. Najprv boli uvedené [[prírodná veda|prírodovedné]] a [[geografia|zemepisné]] údaje, potom obyvateľstvo, správne inštitúcie, šľachtické rody a rodiny a osobitne sa písalo o slobodných kráľovských mestách, poddanských [[mesto|mestečkách]], [[hrad]]och a kaštieľoch. Špeciálnu časť uzatvárala mapka ciest každej [[stolica (územie)|stolice]] od [[Samuel Mikovíni|Samuela Mikovíniho]]. V štyroch zväzkoch, ktoré vyšli tlačou (s podporou cisára [[Karol VI.|Karola VI.]]), stihol prebrať 10 stolíc, predovšetkým z územia [[Slovensko|Slovenska]]. Ostatné zostalo v rukopisnej podobe. Roku [[1767]] ich od Belovej vdovy kúpil [[kluž]]ský biskup [[Jozef Baťáni]], ale pri prevoze roku [[1770]] po [[Dunaj]]i sa čln prevrhol a rukopisy sa vážne poškodili.
*[[1735]] a [[1746]] - ''Príprava k dejinám Uhorska (Adparatus ad historiam Hunagriae)'', zhromaždil dôležité historické pramene k dejinám [[Uhorsko|Uhorska]]
* [[1753]] - boli vydané jeho prednášky, ktoré sa ako učebnice používali až do konca [[18. storočie|18. storočia]].
* učebnica maďarčiny
* učebnica nemčiny
* učebnica rétoriky
* na vydanie upravil ''latinskú gramatiku'' K. Celaria so štvorjazyčným slovníkom
* úvody k iným knihám, najmä k dielu ''Gramatika slovensko-česká'' [[Pavol Doležal|Pavla Doležala]] ([[1746]]), kde Bel podal členenie slovanských jazykov a s uznaním sa vyjadril o slovenčine, ktorá v ničom nezaostáva za svetovými jazykmi
*[[1753]] - ''Zemepisná príručka Uhorska (Compendium Hungariae geographicum)'', vydal ju [[Ján Tomka-Sasky]] po Belovej smrti; je to kvalitný výber z Belovho diela
== Externé odkazy ==
* [http://epa.oszk.hu/01500/01500/00005/pdf/11toth.pdf Tóth, Gergely: Discipuli Posonienses Matthiae Belii. Lymbus 2007. 179-208.]
* [http://www.spsh.sk/encyklopedia/stredovek/bel.htm Zdroj, z ktorého pôvodne sčasti čerpal tento článok]
* [http://www.mek.oszk.hu/05200/05265/index.phtml Catalogus manuscriptorum Matthiae Bél, quae in bibliotheca Lycei Evangelici Posoniensis asservantur]
{{DEFAULTSORT:Bel, Matej}}
[[Kategória:Narodenia v 1684]]
[[Kategória:Úmrtia v 1749]]
[[Kategória:Slovenskí polyhistori]]
[[Kategória:Slovenskí geografi]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí básnici]]
[[cs:Matej Bel]]
[[de:Matej Bel]]
[[en:Matthias Bel]]
[[eo:Matej Bel]]
[[hu:Bél Mátyás]]
[[la:Matthias Belius]]
[[pl:Matej Bel]]
| 