Kronika Jána z Turca: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pe-Jo (diskusia | príspevky)
d iné projekty
Riadok 1:
[[Obrázok:Matei Corvin Johannes de Thurocz f137.jpg|thumb|right|[[Matej Korvín]] na obrázku kroniky.]]
'''Kronika Jána z Turca''' alebo '''Uhorská kronika Jána z Turca''' alebo '''Kronika Uhrov''' (lat. ''Chronica Hungarorum'') je kronika, ktorá vyšla prvýkrát 20. marca 1488 v Brne, a ktorej autorom bol prvý známy laický spisovateľ v Uhorsku, [[Ján z Turca]].
 
Riadok 5:
 
== Štruktúra kroniky ==
 
Prvú časť napísal úpravou básní benátskeho básnika [[Lorenzo de Monacis]]. Opisuje vládu [[Karol II. Malý|Karla II. Malého]] v Uhorsku. Napísal ju z popudu svojho nadriadeného Štefana z Haserhagu, generálneho notára kráľovského dvora, a možno aj Tomáša Drágiho, krajinského sudcu. Fyzicky je táto časť pripojená za časťou c. druhej časti.
 
Řádek 18 ⟶ 17:
 
== Charakteristika diela ==
Ján z Turca, ako vyplýva z jeho vlastných slov v úvode diela, nemal v úmysle byť historiografom. A kronika naozaj obsahuje veľa chýb, vynechaní dôležitých udalostí, príliš sa opiera o ústnu tradíciu, ľudové piesne a anekdoty, a spomína príliš veľa „zázračných“ udalostí a zázrakov. Osud a šťastena hrajú významnú úlohu v opisovanom dejinnom procese. Autor je tiež presvedčený o blízkom vzťahu medzi ľudským šťastím, historickými udalosťami a pohybom nebeských telies. Značnú pozornosť venuje aj zobrazuje pocitov historických postáv. Veľa vysvetlení hľadal v [[morálny imperatív|morálnom imperatíve]]. Má tiež jasnú tendenciu idealizovať Attilu a Mateja Korvína a znižovať význam kráľovien na uhorskom tróne.{{bez citácie}}
 
== Iné projekty ==
Ján z Turca, ako vyplýva z jeho vlastných slov v úvode diela, nemal v úmysle byť historiografom. A kronika naozaj obsahuje veľa chýb, vynechaní dôležitých udalostí, príliš sa opiera o ústnu tradíciu, ľudové piesne a anekdoty, a spomína príliš veľa „zázračných“ udalostí a zázrakov. Osud a šťastena hrajú významnú úlohu v opisovanom dejinnom procese. Autor je tiež presvedčený o blízkom vzťahu medzi ľudským šťastím, historickými udalosťami a pohybom nebeských telies. Značnú pozornosť venuje aj zobrazuje pocitov historických postáv. Veľa vysvetlení hľadal v [[morálny imperatív|morálnom imperatíve]]. Má tiež jasnú tendenciu idealizovať Attilu a Mateja Korvína a znižovať význam kráľovien na uhorskom tróne.{{bez citácie}}
{{projekt|commons=Category:Chronica Hungarorum}}
 
== Externé odkazy ==