Sereď: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 13 bajtov ,  pred 10 rokmi
dejjjjjjjjjjjjjjjjjkikikikikikikikikikikikikikikikkiiiiiiiiikkkkkkkkikikikikiki
(dejjjjjjjjjjjjjjjjjkikikikikikikikikikikikikikikikkiiiiiiiiikkkkkkkkikikikikiki)
 
== Dejiny ==
Prvú písomnú zmienku o meste „Zereth“ nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku [[1313]]. Sereď so svojím prechodom cez [[Váh]] bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo niekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v [[19. storočie|19. storočí]], kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy ([[1846]]). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredských jarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu nosickou priehradou v roku [[1943]], bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli. Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v [[19. storočie|19. storočí]] určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku [[1845]] tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku [[1950]] premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol.a v rokurroku
 
== Stavby ==
Anonymný používateľ