Verzia z 12:42, 19. november 2010 upraviť VolkovBot (diskusia \| príspevky) Boti 119 188 editací d robot Zmenil: en:Ludwig Feuerbach ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:18, 19. december 2010 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací na revíziu - nemá tohlavu ani pätu Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Na revíziu\|je to napísané značne chaoticky a nezmyselne, chcelo by to zhodnotiť odborníkom}} ~~{{Na úpravu}}~~ {{Infobox Osobnosť \|Meno = Ludwig Andreas Feuerbach Riadok 11: [[Image:Nuremberg L.A.Feuerbach Memoria Table f ne.jpg\|thumb\|right\|200px\|Pomník L.A.Feuerbacha v Nürnbergu]] '''Ludwig Andreas Feuerbach''' (* [[28. júl]] [[1804]], [[Landshut]] – † [[13. september]] [[1872]], [[Rechenberg]] pri [[Norimberg]]u) bol [[Nemecko\|nemecký]] [[filozof]], [[Mladohegelovci\|mladohegelovec]], jeden z iniciátorov [[antropologizmus\|antropologizmu]]. == Dielo == Kriticky nadviazal na ~~Hegla~~[[Georg Wilhelm Friedrich Hegel\|Hegela]], najmä na filozofiu. ~~a to jeho~~Jeho kritika smerovala k vedeckému spôsobu filozofického dôkazu absolútna,: ~~-skutočným~~* ~~dôkazom~~skutočný dôkaz je len predstieraním dôkazu. Jedinou realitou o ktorej máme a môžeme mať pravdivé poznanie je '''zmyslový vzťah človeka k predmetom vlastných žiadostí''' . -* realita jednotlivého zmyslového bytia je pre nás pravdou, zdrojom pravdivého poznania ~~-hľadal~~Hľadal pravdivý ideál slobodného a aktívneho človeka, zbaveného ~~seba odcudzenia,~~sebaodcudzenia; toto hľadisko je spojené s odmietnutím ~~Heglovej~~Hegelovej filozofie. Dôraz dáva prírode a človeku, človeka vyhlasuje za predmetno – zmyslovú bytosť, ktorej existencia je podmienkou objektívnej existujúcej prírody. ===Problém odcudzenia=== ~~-dôraz dáva PRIORITA –prírode a človeku, človeka vyhlasuje za predmetno – zmyslovú bytosť, ktorej existencia je podmienkou objektívnej existujúcej objektmi prírody. <br/>~~ ~~'''Problém odcudzenia''' – vo~~Vo svojej práci ''„Podstata kresťanstva“'' <!-- – filozof. kritika náboženstva – -->je ústredným motívom, že nie Boh tvorí človeka na svoj obraz<!-- , ktorý je z neho vyabstrahovaná a postavená mimo neho, pri koncipovaní filozofickej kritike náboženstva. --> Feuerbach vychádzal z Hegelovej kategórie odcudzenia, ako prvý používa túto kategóriu na to, aby vyjadril pomer človeka, z jeho vlastným duchovným výtvorom, ktorým sa stali pre neho vonkajšou mocou, v jeho chápaní sa koncept odcudzenia mal stať nástrojom duchovného úsilia, smerujúceho k novoobjavenou stratenej jednoty človeka so seba samým. <br/> -Feuerbach vychádzal z Heglovej kategórie odcudzenia, ako prvý používa túto kategóriu na to, aby vyjadril pomer človeka, z jeho vlastným duchovným výtvorom, ktorým sa stali pre neho vonkajšou mocou, v jeho chápaní sa koncept odcudzenia mal stať nástrojom duchovného úsilia, smerujúceho k novoobjavenou stratenej jednoty človeka so seba samým. <br/> '''S kritikou náboženstva –''' vyznieva pojem „obrazu“. Využíva ho preto, lebo v náboženských názoroch sa podľa neho prevráteným spôsobom vyjadruje podstata človeka a tým aj neadekvátne podmienky jeho existencie.V nábož.si človek odcudzuje svoju skutočnú podstatu, aby ju preniesol na Boha ako iluzórnu podstatu. <br/> Predmetnú '''Podstatu človeka Feuerbach chápe''' : ako predmet človeka, ktorý zjavuje zmyslové predmety, ľudskou podstatou, podnety človeka nie sú zmyslové predstavy, nevyčerpajú sa len zmyslovosťou, pretože ľudskú podstatu reprezentujú aj ľudské duchovné predmety a v ich rámci aj predstava o Bohu. Človek môže pochopiť svoju podstatu len zo skutočných reálnych predmetov, zatiaľ, čo zmyslové predmety sú mimo vlastných náboženských predmetov ako svojrázny artefakt ...potrieb nachádzajúcich sa vo vnútri človeka a javia sa ako odcudzená sila, ktorá stojí nad ním. Táto sila sa pripisuje Bohu alebo božstvám, je práve vlastnou silou človeka, silou ľudského rodu. Človek je neustále vo vzťahu k veciam, ktoré však zvonkajšťujú jeho vlastnú podstatu, v procese zvonkajšťovania dochádza k sebaodcudzovaniu keď sa človek premieta do pojmu Boha, človek objektivizuje svoju bytosť a robí sa predmetom záujmu tejto zobjektivizovaním na subjekt, osobu premenenej bytosti, preto je náboženstvo neuvedomelým sebauvedomením človeka, v náboženstve je človek predmetu jeho vlastná podstata, odcudzenie človeka a premena na absolútno, ktoré vládne nad človekom. <br/>

Ludwig Andreas Feuerbach: Rozdiel medzi revíziami