Bombardovanie Drážďan: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Pozadie 2 |
||
Riadok 24:
22. januára poslal komodor RAF Sidney Osborne Bufton správu zástupcovi náčelníka leteckého štábu, sirovi Normanovi Bottomleymu, v ktorej uvádzal, že zdanlivý koordinovaný letecký útok RAF na pomoc Sovietskej ofenzíve by mohol mať ničivý efekt na morálku Nemcov.<ref>Addison (2006) s. 21</ref> 25. januára po tom, ako Spoločná spravodajská služba (Joint Intelligence Committee) usúdila, že Nemci presúvajú desiatky divízií zo západného frontu na východný, vyjadrila tejto myšlienke podporu s tým, že zastavenie presunu týchto jednotiek je dôležitou prioritou.<ref>Taylor, Bloomsbury 2005, s. 209</ref> Arthur Harris, v britskej tlači prezývaný tiež "bombardér" Harris, známy ako horlivý zástanca plošného bombardovania,<ref>{{Cite news|url=http://www.bbc.co.uk/history/historic_figures/harris_arthur_bomber.shtml|title=Sir Arthur 'Bomber' Harris (1892 - 1984)|work=Historic Figures|publisher=BBC|accessdate=21. február 2009}}</ref> navrhoval koordinovaný útok na mestá [[Chemnitz]], [[Lipsko]] a Drážďany.<ref name=Longmate-332>[[#References|Longmate]] (1983), s. 332.</ref> Toho večera sa Churchill pýtal Archibalda Sinclaira (minister britského letectva), na plány pre uskutočnenie týchto návrhov, pričom nespomenul odpoveď sira Charlesa Portala (náčelník leteckého štábu), ktorý odpovedal: ''"Mali by sme použiť dostupnú silu na jeden veľký útok na Berlín a útoky na Drážďany, Lipsko a Chemnitz, prípadne akékoľvek iné mestá, kde by ťažké bombardovanie spôsobilo nielen chaos v evakuáciách z východu, ale prekazilo by aj pohyb nemeckých jednotiek zo západu."''<ref name=Longmate-332/> Avšak spomenul, že letectvo vyčlenené na takéto nálety by nemalo byť stiahnuté z aktuálnych úloh ničenia ropných rafinérií, tovární na výrobu prúdových lietadiel a ponorkových dokov.<ref name=Longmate-332/><ref name=Taylor-209-211>Taylor, Bloomsbury 2005, s. 209-211</ref> Churchill nebol spokojný s takouto odpoveďou a 26. januára napísal Sinclairovi: ''"Pýtal som sa (minulú noc), či Berlín a bezpochyby aj ďalšie veľké mestá v Nemecku, by nemal byť teraz považovaný za dôležitý terč.... Prosím napíšte mi zajtra, čo sa ide diať."''<ref name=Taylor-212>Taylor, Bloomsbury 2005, p. 212.</ref>
4. februára, počas [[Jaltská konferencia|Jaltskej konferencie]], nastolil sovietsky generál [[Alexej Innokentjevič Antonov|Aleksej Antonov]], otázku narušenia presunu nemeckých jednotiek zo západného frontu leteckým bombardovaním dopravných križovatiek Berlína a Lipska. Portal, ktorý bol v Jalte, preto požiadal Bottomleyho, aby mu poslal zoznam cieľov, aby ich mohli prediskutovať so Sovietmi. Tento zoznam obsahoval ropné rafinérie, továrne na výrobu tankov a lietadiel. Taktisto tu boli aj mestá Berlín a Drážďany.<ref name=Taylor-217-220>Taylor, Bloomsbury 2005, s. 217-220</ref><ref>Addison (2006), s. 27,28</ref> Britský tlmočník neskôr tvrdil, že Antonov a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] žiadali spojencov o bombardovanie Drážďan, no v oficiálnych záznamoch z konferencie sa takáto zmienka nenachádza. Je preto možné, že išlo iba o propagandu vrámci [[Studená vojna|Studenej vojny]].<ref>Addison (2006), Chapter by Sebastian Cox (2006) "The Dresden Raids: Why and How", s. 28</ref>
===Vojenský a priemyselný význam mesta===
Drážďany boli siedmym najväčším nemeckým mestom a podľa záznamov RAF boli najväčším, zatiaľ nebombardovaným zastavaným územím.<ref name=Ross-180>Ross (2003), s. 180.</ref> Taylor napísal, že podľa oficiálnej príručky z roku 1942 bolo mesto "jedným z najdôležitejších priemyselných centier Tretej ríše" a v roku 1944 najdôležitejším výrobcom zbraní. Nachádzalo sa tu 127 stredne veľkých a veľkých tovární a dielní, ktoré zásobovali nemeckú armádu vojenskou technikou.<ref name=Taylor-169>Taylor, Bloomsbury 2005, s. 169.</ref> Významnosť tohto mesta z vojenského hľadiska však nemusela byť pre Nemecko až taká veľká, ako sa domnievali plánovači bombardovania.<ref>Addision (2006), kapitola Sonke Neitzel (2006) "The City Under Attack" s. 76</ref>
Ako reakciu na medzinárodné obavy z bombardovania napísalo americké letectvo správu, ktorá bola utajená až do decembra 1978.<ref name=Ross-184>Ross (2003), s. 184.</ref> Písalo sa v nej, že v Drážďanoch bolo 110 tovární a 50 000 robotníkov. Podľa tejto správy sa v meste nachádzali fabriky na výrobu leteckých komponentov, továrne na výrobu jedovatých plynov (Chemische Fabrik Goye and Company), protilietadlová a delostrelecká továreň Lehman, továreň na výrobu optických zariadení Zeiss Ikon a tiež továrne na výrobu elektrických a [[Röntgenové žiarenie|röntgenových]] prístrojov (Koch & Sterzel), prevodoviek a diferenciálov (Saxoniswerke) a elektromerov (Gebrüder Bassler). V správe sa tiež písalo, že sa tu nachádzali kasárne, stanové tábory a muničné sklady.<ref>Angell (1953). Cites "Interpretation Report No. K. 4171, Dresden, 22 March 1945", Supporting Document No. 3.</ref>
Americké letectvo tiež tvrdilo, že dve z drážďanských dopravných tepien majú vojenský význam: severo-južná z Nemecka do Česko-Slovenska a východo-západná pozdĺž hraníc s Českom.<ref name=ChambersUSAFHD>Angell (1953). Citácia Chambers Encyclopedia, New York, 1950, zv. IV, s. 636,</ref> Mesto bolo križovatkou na dopravnej trase [[Berlín]] - [[Praha]] - [[Viedeň]], [[Mníchov]] - [[Vroclav]] a [[Hamburg]] - [[Lipsko]].<ref name=ChambersUSAFHD/> Americký plukovník Harold E. Cook, ktorý bol ako zajatec väznený v Drážďanoch neskôr vypovedal, že Drážďany boli ozbrojeným táborom s tisícami nemeckých jednotiek, tankov a delostrelectva a míľami nádladných áut naložených zásobami určenými na podporu nemeckých jednotiek na východnom fronte.<ref>Miller ([[Simon and Schuster]], 2006) s. 435.</ref>
V náletoch však spojenci neútočili na hlavné priemyselné oblasti na perifériách mesta, ktoré sa rozkladali na míle ďaleko.<ref name="McKee 1983, p. 62"/> Podľa Donalda Millera by ekonomické škody mohli byť oveľa väčšie, ak by sa bombardéry zamerali na periférie, kde bola sústredená väčšina drážďanského priemyslu.<ref>Miller (Aurum, 2006) p. 437</ref>
==Zdroj==
| |||