Teofil (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Theofilos (cisár) premiestnená na Teofilos: podľa AVENARIUS, Alexander. Byzantský ikonoklazmus: storočie zápasu o ikonu |
d odkaz fix. |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Solidus-Teophilus-sb1655.jpg|náhľad|
[[Súbor:Emperor Theophilos Chronicle of John Skylitzes.jpg|náhľad|
'''
Na rozdiel od svojho otca, [[Michal II.|Michala II.]], patril k vehementným [[Obrazoborectvo|odporcom obrazov]], ikonoklazmus dosiahol počas jeho vlády posledný rozkvet. V roku [[832]] vydal edikt, ktorý prísne zakazoval uctievať obrazy. Správy o krutostiach, ktoré sprevádzali uskutočňovanie tohto ediktu, sú tak extrémne, že sa mnohí domnievajú, že musia byť prehnané.
V čase
[[Byzantská armáda]] bola zo začiatku úspešná. V roku [[837]] dobyla a vyplienila mestá Samosata a Sozopetra, v ktorom sa narodil [[Chalífa]] [[al-Mutasim]]. Pomsta Arabov však bola strašná. Al-Mutasim zhromaždil mocnú armádu, ktorú rozdelil na dve časti. Prvá časť porazila byzantskú armádu vedenú cisárom osobne pri mieste s názvom Dasymon, zatiaľ čo druhá nerušene postupovala na Amorion, odkiaľ pochádzala amorská dynastia. Po päťdesiatich piatich dňoch trvajúcom obliehaní mesto padlo vďaka zrade [[23. september|23. septembra]] [[838]] do rúk al-Mutasima. 30 000 obyvateľov usmrtili, zvyšok predali do otroctva. Mesto samotné vypálili do základov.
Niektorými historikmi je považovaný za jedného z najschopnejších byzantských cisárov, iní ho naopak považujú za orientálneho despotu a za preceňovaného a nedôležitého vládcu. Nepochybne robil čo mohol, aby dostal pod kontrolu korupciu a útlak prostého ľudu. Ako sudca sa snažil vystupovať nestranne, aj keď tresty, ktoré udelil, neboli vždy adekvátne vzhľadom na spáchané činy.
Napriek vojne v [[Ázia|Ázii]] a obrovským sumám, ktoré
== Bibliografia ==
Riadok 27:
== Externé odkazy ==
* [http://www.mittelalter-genealogie.de/_byzanz/t/theophilos_kaiser_von_byzanz_842/theophilos_kaiser_842.html
{{Infobox Vládca(2) |
|