Slnečná aktivita: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:The Changing Sun.gif|250px|thumbnáhľad|Séria snímok zo slnečnej sondy [[Yohkoh]] ukazuje premeny slnečnej [[koróna|koróny]] s počas nábehu cyklu slnečnej aktivity do jeho maxima. Obrázky zobrazujú [[Slnko]] v [[röntgenové žiarenie|röntgenovom spektre]]. Snímky boli urobené v rokoch [[1991]] až [[1995]]. Röntgenové žiarenie emitujú len najhorúcejšie časti [[slnečná atmosféra|slnečnej atmosféry]].]]

[[Súbor:Mass eject.png|right|thumbnáhľad|[[Výron koronálnej hmoty]].]]

Slnečná aktivita pravidelne kolíše s periódou okolo 11 rokov, ktorá sa nazýva '''slnečný cyklus'''. Znamená to, že každých 11 rokov sa na Slnku pozoruje najväčší počet úkazov súvisiacich so slnečnou aktivitou. Počas tohto cyklu sa zmení polarita [[magnetické pole|magnetického poľa]] Slnka. Dĺžka tohto cyklu sa však môže meniť od 8 do 15 rokov. Niekedy sa zvykne hovoriťhovorieva aj o 22-ročnom cykle (tzv. ''Haleovom cykle''), v priebehu ktorého sa polarita celkového magnetického poľa Slnka vráti do východzieho stavu. Najviditeľnejším prejavom slnečnej aktivity sú [[slnečná škvrna|slnečné škvrny]], ktoré vznikajú následkom zmien magnetického poľa. Škvrna sa utvorí na mieste, kde magnetické pole potláča tepelné prúdenie ([[konvekcia|konvekciu]]) zvnútra Slnka a preto dané miesto v porovnaní s okolitým prostredím stmavne. V čase slnečného minima sa škvrny na Slnku takmer nevyskytujú, v maxime je ich zase veľké množstvo. Maximá výskytu škvŕn nie sú rovnaké, pretože ich prekrýva druhý, 80-ročný slnečný cyklus. Boli zistené aj ďalšie dlhšie slnečné cykly: 200-ročný, 400-ročný a 600-ročný.

Keď je Slnko aktívne, vytvárajú sa na ńomňom [[aktívna oblasť|aktívne oblasti]]. Aktívne oblasti sú miesta so silným magnetickým poľom, v ktorých prebiehajú javy typické pre slnečnú aktivitu, medzi ktoré patria výtrysky, vzplanutia röntgenového žiarenia, vzplanutia v rádiovej oblasti, [[slnečná erupcia|erupcie]] a [[protuberancia|protuberancie]]. Rozmery aktívnych oblastí sú okolo 50 000-300 000 km. Veľké aktívne oblasti pretrvávajú aj niekoľko mesiacov, malé miznú už po pár dňoch.

Elektricky nabité a neutrálne častice opúšťajúce hornú vrstvu slnečnej atmosféry - [[koróna|korónu]] a s nimi súvisiace [[žiarenie]] a elektromagnetické polia sa nazývajú [[slnečný vietor]]. Keď je Slnko pokojné, častice slnečného vetra sa pohybujú po zakrivených špirálovitých dráhach. Je to preto, lebo sledujú siločiary slnečného magnetického poľa, ktoré v dôsledkujudôsledku svojej rotácie deformuje magnetické pole do tvaru tzv. [[Parkerova špirála|Parkerových špirál]] alebo [[Archimedova špirála|Archimedových špirál]]. Tie [[planéta|planéty]] [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]], ktoré majú magnetické pole, väčšinu častíc slnečného vetra od seba odkláňajú. Množstvo slnečného vetra závisí nielen od slnečnej aktivity, ale aj od miesta na povrchu Slnka, skadiaľ ho opúšťa. Najväčšie množstvá slnečného vetra sa uvoľňujú cez tzv. [[koronálna diera|koronálne diery]]. Každú sekundu Slnko opustí asi 1 milión ton slnečnej [[plazma (fyzika)|plazmy]]. Od svojho vzniku až dodnes však takto Slnko stratilo len 0,1 % svojej hmoty.