|
== Dejiny do roku 1644 ==
Jedna z najstarších civilizácií na svete. Najstarším dokladom osídlenia Číny je nález pračloveka pri Lan-tchiene (Sinanthropus Latiniensis) v provincii Šen-si z 1963 (spodná čelusť) a 1964 (lebka) zo stredného pleistocénu, kt. je zrejme trochu starší ako známy nález pekinského (čín.) človeka pri Čou-kchu-tiene (Sinathropus pekinensis). Prvé osídlenia v údolí rieky Chuang-che (Žltá rieka), kontakty s ďalšími civilizačnými strediskami na území dnešnej Číny, archeologické nálezy Sinanthropus pekinensis, asi 400 000 pred n.lKr., najstaršie kultúry Jang-šao a Lung-šan, nálezy keramiky, 2 000 pred n.l., legendárna dynastia Sia ([[21. storočie pred Kr.|21.stor.]] - [[16. storočie pred Kr.|16.stor.]] pred n.l.), vytváranie základov čínskej kultúry, mytologickí panovníci Jao, Šun a Jü, rozvoj poľnohospodárstva, zavodňovanie pôdy.
Prvá historicky potvrdená [[dynastia Šang]] ([[16. storočie pred Kr.|16.stor.]] - [[11. storočie pred Kr.|11.stor.]] pred n.lKr.), hlavné mesto An-jang, rozprestierala sa najmä vo východnej časti Číny, technika odlievania bronzu, bohaté archeologické nálezy, pokračovanie tradície kultúry Jang-šao, veštebné nápisy na pancieroch korytnačiek, protofeudálna spoločnosť, najvyšší vládca kráľ, porazená [[Čou (dynastia)|dynastiou Čou]] ([[11. storočie pred Kr.|11.stor.]] - [[221 pred Kr.|221 pred nKr.l]].), jej zakladateľ Wu Wang, obdobie vlády sa rozdeľuje na Západných Čou ([[11. storočie pred Kr.|11.stor.]] - [[771 pred Kr.|771 pred n.l.]]) a Východných Čou ([[770 pred r.|770]] - [[221 pred Kr.|221 pred n.lKr.]]), ktoré sa ďalej člení na [[Obdobie jari a jesene|Obdobie jarí a jesení]] ([[770 pred Kr.|770]] - [[476 pred Kr.|476 pred n.l.]]) a [[Obdobie bojujúcich štátov|obdobie Bojujúcich štátov]] ([[475 pred Kr.|475]] - [[221 pred Kr.|221 pred n.l.]]), vládcovia Číny kontrolovali severnú Čínu, neskôr iba nominálni panovníci, obdobie postupnej centralizácie Číny poznačené dlhoročnými konfliktami jednotlivých štátov zavŕšené dynastiou Čchin, protofeudálna spoločnosť, poľnohospodárske štáty, postupné oslabovanie politického vplyvu aristokracie, vznik najvýznamnejších čínskych filozofických škôl (Konfucius, Mencius, Sün-c’, Lao-c’, Čuang-c’, Mo-ti, legalizmus).
Prvý cisár dynastie Čchin Š’-chuang-ti vďaka vojenskej prevahe zjednotil územie Číny, vytvoril základy centralizovane riadeného byrokratického štátu, admininstratívne členenie územia, zjednotenie písma, meny, mier a váh, výstavba systému ciest a vytvorenie Čínskeho múru, podpora legalizmu, prenasledovanie konfucianizmu. Absolutistická vláda, kruté zákony, roľnícke povstanie.
Vznik dynastie Chan ([[206 pred Kr.|206 pred n.l.]] - [[220 pred Kr.|220 n.l.]]), kt. vláda sa rozdeľuje na obdobie Raných Chan ([[206 pred Kr.|206 pred n.l.]] - [[24]] n.lpo Kr.) a Neskorých Chan ([[25]] - [[220]]). Založeniu dynastie Chan predchádzal konflikt medzi Siang Jüom (chcel obnoviť feudálny systém dynastie Čou) a zakladateľom dynastie Liou Pang, kt. nadviazal na politický systém Čchin. Jeden z vrcholov čín. civilizácie - územný rozmach (kontrola sev. Vietnamu, severnej časti Kórejského polostrova, V Strednej Ázie, Západné oblasti). Hl. m. Čchang-an, Liou Pang sčasti obnovil systém vazalských území, pridelených členom cisárskej rodiny, väčšinu krajiny spravovali úradníci delegovaní centrálnou vládou, vládnuca elita nebola dedičná, postupne vytvorenie základov systému štátnych skúšok. Trvalé konflikty s nomádskou ríšou Siung-nu, vytvorenie tribútneho systému, politika udržania mieru pomocou príbuzenských zväzkov (čín. che-čchin).
Obdobie vlády cisára Wu-tiho ([[141 pred Kr.|141]] - [[87 pred Kr.|87 pred n.l.]]), najdynamickejší rozvoj, misia Čang Čchiena do Strednej Ázie, kontakty s okolitým svetom, nadviazanie obch. a kult. spojení so záp. časťou Ázie prostredníctvom hodvábnych ciest, etablovanie konfucianizmu (s prvkami legalizmu) ako štátnej ideológie čínskeho cisárstva, r. [[124]] založenie cisárskej univerzity, budovanie vodných kanálov, začiatok čín. historiografickej tradície (S’-ma Čchien), vynález papiera a kompasu. Neskôr zhoršovanie ekon. situácie, reformy Wang Manga, opozícia veľkomajiteľov pôdy, povstanie červených obočí, [[25]] n.lpo Kr. presun hl. mesta do Luo-jangu, obdobie Neskorých Chan, postupný úpadok, r. [[184]] povstanie žltých turbanov, zánik ríše, dezintegrácia Číny.
Obdobie Troch kráľovstiev ([[221]] - [[264]]), na severe vládol Cchao Cchao v ríši Wej, Liou Pej na jz. v Šu a Sun Čchüan na jv. vo Wu, ďalší rozpad, obdobie Šiestich dynastií ([[265]] - [[581]]), prenikanie nečín. etník do sev. Č., ich etablovanie a vytvorenie vlastných dynastií (napr. Severný Wej 386-534), presun Číňanov na J, úpadok konfucianizmu, z Indie cez Strednú Áziu prenikanie buddhizmu, kt. ovplyvnil čín. spoločnosť, cesty čín. pútnikov do Indie (Fa Sien, neskôr Süan-cang), prekladanie textov (Kumaradžíva).
|
