Francúzska národná knižnica: Rozdiel medzi revíziami

Zo strany rieky vedie do budovy obrovské schodisko podobné tomu na „Le Grande Arche“. Už prvé kroky vedúce po tomto schodisku na strechu obrovskej podnože s ktorej vyrastajú štyri 25 poschodové veže odhaľuje prvé z mnohých prijemných prekvapení. Jeho materiál ktorý z diaľky pôsobí tak jednoliato a chladno je v skutočnosti drevo. Budova ktorej primárnym konštrukčným materiálom je sklo a oceľ sa vrie do pamäti hlavne vďaka použitiu drahého dreva a prepychového červeného koberca. Okraj obrovskej podnože je lemovaný nízkou ohradou tvorenou uzatvorenými kovovými kvadrami a hliníkovými rámami pokrytými ťahavými rastlinami. Toto sú konštrukcie ktoré vyznačujú pomyselnú hranicu prechod medzi uponáhľaným životom v meste a pokojom vnútri areálu. Zároveň poskytujú ochranu pred vetrom. [[Drevo|Drevená]] dlažba podnože a drevené clony chrániace knihy vnútri štyroch veži poskytujú štruktúru a mierku tomu, čo by inak bolo chladným a odpudivým tvarom architektúry. (Aj napriek tomu že použitie týchto drevených tienidiel prináša otázku pôvodnej idei uloženia kníh vo vežiach sz transparentného skla.) Červený koberec, drevo a oceľ materiáli použité v interiéryinteriéri sú kombinované v množstve variacivariácii tak, že poskytujú prepojenie a zároveň individualitu veľkého počtu čitárničitární zoradených dookola obrovskej záhrady uprostred.

Mesto a kopce v pozadí vytvárajú akúsi prirodzenú kulisu. Veľká rozloha priľahlých plôch kontrastujúkontrastuje s malým fragmentom mozaiky v pozadí. Veže sú zasadené do prázdnaprázdnej ulice “Rue Jardin” akoby vytvárali rám obrovskej opony za ktorou sa pohľad môže kedykoľvek zmeniť.

Okrem chváli sa na stavbu vzniesla aj vlna kritiky. Výstavba knižnice trvala takmer 10 rokov, napriek tomu sa bezprostredne po jej otvorení v roku [[1998]] začalo s opätovnou prestavbou a rekonštrukciou. Autori projektu sa nevyhli myšlienke monumentalizmu, ktorý bol v určitom období spojený s výstavbou knižníc. Naopak, podcenilo sa kritérium funkčnosti. Výsledkom sú na jednej strane zbytočne veľké „prechodové“ priestory a na strane druhej malé študovne bez okien, knihy uložené príliš nízko alebo príliš vysoko. Automatický dopravný systém, ktorý je nezávislý od počítačovej siete a zabezpečuje prístup dokumentov z pomerne vzdialených štyroch veží k čitateľom v študovniach a čitárňach, je nie zriedkavo mimo prevádzky kvôli častým poruchám. Neekonomické bolo rozhodnutie o dvoch vstupoch do budovy, ktoré zdvojnásobilo náklady na personál. Veľké vzdialenosti medzi kanceláriami zamestnancov a priestormi pre čitateľov vyvolávali pocity frustrácie a osamelosti, dosť znásobené už aj tak informačnými technológiami – výsledkom bol takmer mesačný štrajk zamestnancov knižnice. Napriek štedro dimenzovanej kapacite knižnice so 16 645 miestami v čitárňach a 2000 miestami vo vedeckých študovniach sa dnes „Bibliotheque nationale de France“ (BNF) nepovažuje za vydarenú stavbu.