STS-9: Rozdiel medzi revíziami

*[[Robert A. Parker]] (1), druhý letový šoecialistašpecialista

Prípravy raketoplánu Columbia na jeho ďalší let sa začali premiestnením raketoplánu z [[Edwardsova letecká základňa|Edwardsovej leteckej základne]], kde pristál po predchádzajúcej misii [[STS-5]] na [[Florida|Floridu]]. Počas príprav boli pôvodné motory SSME nahradené novým typom, ktorý môže trvale pracovať na 104 % výkonu. Nakoľko pri predchádzajúcich letoch letela v Columbii najviac štvorčlenná posádka, na jej obytnú palubu pribudli ďalšie dve kreslá, spacie vaky a tiež skrinky na osobné veci [[astronaut]]ov. Vzhľadom na predpokladanú väčšiu spotrebu energie vzrástla kapacita palivových [[batéria|batérií]] o 33 % a namiesto troch bola Columbia tentokrát vybavená piatimi dvojicami nádrží na [[kyslík]] a [[vodík]]. Ďalšie konštrukčné zmeny sa týkali prítomnosti Spacelabu: Pribudol spojovací tunel s laboratóriom a adaptér. Prvá časť vedeckého laboratória Spacelab prišla na [[Kennedyho vesmírne stredisko]] začiatkom októbra [[1981]]. Prvé komplexné skúšky pebehli v novembri [[1982]] a v auguste 1983 bolo napokon laboratórium v hangári [[OPF]] vložené do nákladového priestoru Columbie. Pred samotným letom došlo [[12. október|12. októbra]] k skúšobnému odpočítavaniu, po ktroréhoktorého skončení sa štartovacia zostava vrátila do haly [[Vehicle Assembly Building|VAB]], kde bola rozmontovaná. Po výmene trysky motoru [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] bola zostava opäť zmontovaná a [[8. november|8. novembra]] sa dostala na štartovaciu rampu, tentoraz už pripravená na štart. Odpočítavanie bolo zahájené 26.11 v stave T-44 hodín. Počas odpočítavania došlo k niekoľkým závadámporuchám. Odpočítavanie však pokračovalo ďalej a Columbia vzlietla 28.11.1983 presne na začiatku [[štartovacie okno|štartovacieho okna]] o 16.00 UT.

Hlavné motory SSME boli vypnuté v čase T+513. Po odhodení nádrže [[Space Shuttle External Tank|ET]] Columbia zahájila prvý menévermanéver zas pomocipomocou motorov OMS, čím sa dostala na [[obežná dráha|obežnú dráhu]] 83-250 km. Na takmer kruhovú dráhu vo výške 250 km sa dostala druhým manévrom motorov OMS. Po ďalšej jemnej korekcii sa raketoplán napokon dostal na dráhu 248-246 km s obežnou dobou 89,43 min. Krátko po druhom korekčnom manévri došlo k otvoreniu dverí do nákladového priestoru a k aktivácii Spacelabu. Posádka sa rozdelila na [[modrá|modrú]] (Shaw, Garriott a Lichtenberg) a [[červená|červenú]] (Young, Parker a Merbold) zmenu. Prácu zahájila modrá zmena, ktorá o 03.42 GET začala zapájať prístroje. Spacelab mal spojenie so samostatným vedeckým riadiacim strediskom [[POCC]] sídliacim v tej ostejistej budove v [[Houston]]e, ako riadiace stredisko [[Mission Control Center (Houston)|MCC]].

ESA spolu s NASA pripravili približne 70 experimentov, ktoré sa týkali [[astronómia|astronómie]], [[fyzika|fyziky]], pozorovania [[Zem]]e, [[biológia|biológie]] a materiálových pokusov. Uskutočnilo sa napríklad snímkovanie [[obloha|oblohy]] v oblastiach [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]], detailné štúdium zdrojov [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]], meranie [[slnečné spektrum|slnečného spektra]] s rozsahom 170-3200 nm a celkového toku slnečného žiarenia, štúdium slabých optických [[emisia|emisií]] prírodného a umelého pôvodu v [[atmosféra Zeme|atmosfére Zeme]], meranie intenzity [[magnetické pole|magnetického poľa]] v okolí raketoplánu, globálne štúdium zemskej atmosféry, meranie koncentrácie vodíka a [[deutérium|deutéria]] v atmosfére za pomoci [[spektroskop]]u, vplyv [[kozmické žiarenie|kozmického žiarenia]] na biologické materiály, vplyv [[stav beztiaže|beztiaže]] na zmeny [[imunitný systém|imunitného systému]], pozorovanie pohybu [[kvapalina|kvapalín]] v bezváhovom stave a iné. V prvý deň letu sa vyskytol problém s elektronickým blokom RAU-21, ktorého poruchu sa podarilo vyriešiť otočením nákladového priestoru do tieňa. Ďalší výskum komplikovalo ešte niekoľko malých porúch. Siedmy až desiaty deň letu preto posádku okrem pokusov zamestnávali taktiež opravy. Jedenásty deň letu sa zčalizačali prípravy na pristávanie a Spacelab bol vypojený. Napriek problémom, ktoré si vynútili až 800 zmien v priebehu experimentov sa astronautom podarilo získať celkove 2.10¹² bitov vedeckých údajov, vyše 20 miliónov okienok [[televízny záznam|televíznych záznamov]] a niekoľko tisíc [[fotografia|fotografií]].

Pri pokuse o pristátie došlo k ďalšiemu vážnemu problému. Astronauti sedeli na svojich miestach pripravení na pristátie a veliteľ Young sa chystal raketoplán namieriť motormi OMS proti smeru letu. Tento manéver prebiehajúci za pomoci motorov RCS je nevyhnutný pre začiatok pristávania. Zážih motorov OMS po otočení raketoplánu týmito motormi napred totiž zníži orbitálnu rýchlosť stroja, čím mu umožní vrátiť sa do [[atmosféra|atmosféry]]. Keď dal veliteľ Young príkaz k zážihu manévrovacích motorov RCS, zážih sa síce uskitočniluskutočnil, ale ozvala sa tupá rana, raketoplánom prebehli otrasy a vypadol jeden zo štyroch palubných [[počítač]]ov. Pri opätovnom pokuse o tento manéver Columbia stratila aj druhý počítač. Neskor vypadla tiež jednotka IMU. Riadiace stredisko odvolalo pristátie o osem hodín neskôr. Za ten čas prebiehali analýzy problému a odstraňovanie závadporúch, jeden z počítačov sa napokon podarilo oživiť. Druhý pokus o pristátie bol už úspešný, napriek tomu sa nezaobišiel bez komplikácií. Zážih motorov OMS sa uskutočnil o 22.55 UT a skončil sa po 156 sekundách. Columbia opustila obežnú dráhu a začala klesať k Edwardsovej leteckej základni v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Zhruba dve minúty pred pristátím došlo k zlyhaniu tesnenia a úniku [[hydrazín]]u z dvoch čerpadiel APU. V dôsledku toho vznikol na palube [[požiar]], ktorý však posádka Columbie ani nezaregistrovala. Stroj dosadol na pristávaciu dráhu 17 na základni [[Edwards Air Force Base|Edwards AFB]] o 23.47.23 UT. Asi desať minút po pristátí došlo následkom požiaru v motorovej sekcii k výbuchu. Keby táto explózia nastala ešte počas letu, mohlo to posádku Columbie vážne ohroziť.