Verzia z 14:00, 24. december 2010 upraviť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 919 editací d →‎Centrum: wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:21, 22. marec 2011 upraviť vrátiť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 027 editací d a.v. → a. v. Ďalšia úprava →
Riadok 4: URL mapy = Zolyom county map.jpg \| URL polohy = Zolyom.png \| Rozloha = ~~2730~~2 730 \| Počet obyvateľov = ~~133653~~133 653 \| Hustota obyvateľstva = 49,0 \| Centrum = [[Banská Bystrica]] \| Krajiny = [[Slovensko]] \| Národnosť = Slováci 84,8 %<br />Maďari 12,4 %<br />Nemci 1,6 % \| Náboženstvo = Rímskokatolícke 65,1 %<br />Evanjelické a. v. 31,7 %<br />Židovské 2,3 % \| }} '''Zvolenská [[župa]] / [[stolica (územie)\|stolica]]''', '''Zvolenský [[komitát]]''' ({{V jazyku\|lat\|comitatus Zoliensis}}, {{V jazyku\|hun\|Zólyom (vár)megye}}, {{v jazyku\|deu\|Sohler Gespanschaft / Komitat Sohl}}) bol jedným z komitátov, stolíc a žúp [[Uhorsko\|Uhorského kráľovstva]]. == Charakteristika == Zvolenská župa susedila s Gemerskou, Hontianskou, Liptovskou, Novohradskou, Tekovskou a Turčianskou župou. Dominantnou riekou župy bol [[Hron]]. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola ~~2730~~2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie Zvolen nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov [[Podpoľanie]], zvyšná časť [[Pohronie]]. Územie regiónu [[Horehronie]], zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia. [[Súbor:Slovakia Zvolen.jpg\|~~thumb\|right\|260px~~náhľad\|Zvolenská župa na strednom Slovensku]] == Centrum == Administratívnym centrom komitátu bol [[Pustý hrad (Zvolen)\|Pustý hrad]], od konca 15. storočia Zvolenský hrad. Stoličné zhromaždenia a [[sedria\|sedrie]] sa konávali vo Zvolene. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom stolice stala Banská Bystrica. == ~~História~~Dejiny == Zvolenské domínium sa včlenilo do Uhorského kráľovstva v druhej polovici 11. storočia. Súčasťou domínia bol aj Liptov, Orava, Turiec a od polovice 12. storočia aj severná časť Tekova. Územie domínia bolo riedko osídlené a hospodársky málo rozvinuté. Na [[komitát]] sa pretvorilo na prelome 12. a 13. storočia. v 14. storočí, pri premene komitátu na šľachtickú (zemiansku) stolicu sa od Zvolenského komitátu oddelili aj Liptovská, Oravská a Turčianska stolica. V rokoch 1786{{--}}1790 bola Zvolenská stolica spojená s Turčianskou do Turčiansko-zvolenskej stolice, po smrti cisára Jozefa II. sa však pôvodný stav obnovil. Najvýznamnejším mestom stolice bola Banská Bystrica s rozvinutým školstvom (katolícke a evanjelické gymnáziá). Významnými mestami boli aj Zvolen, Brezno a Krupina (od roku 1877 patriaca do Hontianskej župy). Banská bystrica, Brezno, Krupina, Ľubietová a Zvolen boli slobodnými kráľovskými mestami, kde sa pravidelne konávali trhy. V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Zvolenská župa stala súčasťou Československa. Zvolenská župa existovala do roku 1923, v rokoch 1923{{--}}1928 bola vytvorená Zvolenská (veľ)župa. V roku 1928 bolo župné zriadenia na Slovensku zrušené. Počas vojnovej Slovenskej republiky (1940{{--}}1945) bolo územie súčasťou Pohronskej župy. V súčasnosti je celé územie bývalej župy súčasťou [[Banskobystrický kraj\|Banskobystrického]] kraja. == Národnosti == Riadok 59: * [[Okres Detva\|Detva]] (okrem obcí Podkriváň a Látky) * [[Okres Zvolen\|Zvolen]] (okrem obcí Dolný a Horný Tisovník, Stará Huta) {{Uhorské župy}} {{~~Template:~~Slovenské regióny}} [[Kategória:Regióny na Slovensku]]

Zvolenská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami