Odin (boh): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Hatti (diskusia | príspevky)
aktualizácia
Riadok 1:
[[Image:Georg von Rosen - Oden som vandringsman, 1886 (Odin, the Wanderer).jpg|thumb|"ÓdinOdin, Pútník" (1886) Georg von Rosen.]]
 
'''Odin''' (v starej angl. a starej saštine '''Wōden''', v starej hornej nemčine '''Wuotan''', v starej islandčine '''Óðinn''') je hlavný [[boh]] v severskej mytológií a vládca Asgardu. Odin patrí do božského rodu [[asovia|asov]] a býva spájaný s [[múdrosť|múdrosťou]], [[vojna|vojnou]], [[smrť|smrťou]], ako aj s [[mágia|mágiou]], [[poézia|básnictvom]], [[veštenie|veštením]], víťazstvom a lovom.
 
Spolu so svojimi dvoma bratmi ([[Vili]] a [[Vé]]) patrí medzi stvoriteľa ľudí. Odin im dal dych a [[život]]; Vili im dal [[mozog]] a pocity; a Vé im dal [[sluch]] a [[zrak]]. Prvý [[človek]] bol Ask a prvá [[žena]] bola Embla. Obetoval sa za [[ľudstvo]], aby získal [[runy]], a za svoje ľavé oko dosiahol pri pití z [[Mímirovho prameňa]] (alebo Mímirovej studne) "múdrosti vekov". Býva opisovaný ako starší mohutný vysoký jednooký muž. Aj jemu boli v dávnych časoch prinášané ľudské obete.
[[Image:Odhin thron.jpg|thumb|Odin, jeho dva havrany ([[Hugin a Munin|Huginn a Muninn]]) a jeho dvaja vlci ([[Geri a Freki]]). Sken z knihy "Walhall" od Felixa a Theresy Dahnovej, 1888.]]
= Z prameňov =
Uctievanie Odina môžeme dátovať do protogermánskej mytológie. Rímsky historik [[Tacitus]] mohol odkazovať na Odina keď hovoril o [[Merkúr (boh)|Merkúrovi]]. Dôvod je ten, že Odin podobne ako Merkúr bol považovaný za [[Psychopomp|Psychopompa]], "vládcu duší".
 
== Odin a magické artefakty ==
Odinovi sa pripisuje veľa magických [[artefakt|artefaktov]]. Patrí mu [[oštep]] [[Gungnir]], ktorý nikdy neminie svoj cieľ a má na hrote [[runy]] zaručujúce právo. Ním vykonal prvú vraždu, ktorá spustila vojnu s [[vanovia|Vanirmi]]. Potom čarovný [[prsteň]] [[Draupnir]], z ktorého sa každú deviatu noc objaví ďalších osem prsteňov, osemnohý [[kôň]] [[Sleipnir]], [[vlk|vlci]] [[Geri a Freki]], [[havran|havrany]] [[Hugin a Munin]], ktorí každú noc lietajú nad zemou a prinášajú Odinovi správy. Jeho dňom je [[streda]];v [[stará angličtina|starej angličtine]] sa tento deň nazýval Wodnesdæg (Odinov deň), od ktorého je odvodený dnešný názov Wednesday.
 
Paralely medzi Odinom a keltským [[Lugus|Lugusom]] sú často spojované: obaja sú bohovia [[múdrosť|múdrosti]], ovládajúci [[mágia|mágiu]] a [[poézia|básnictvo]]. Obaja majú [[havran|havranov]] a [[oštep]] ako ich atribúty. [[Gaius Iulius Caesar|Július Caesar]] (de bello Gallico, 6.17.1) spomína [[Merkúr (boh)|Merkúra]] ako hlavného boha [[kelti|keltského]] náboženstva. Pravdepodobné súvislosti sú zapríčinené rozširovania prvkov keltského rituálu do germánskej kultúry, ako je to u kmeňa Chatti, ktorý žil na keltsko-germánskej hranici v [[Hessensko|Hessensku]] behom posledných storočí pred [[letopočet|letopočtom]]. (Treba mať na pamäti, že je mnoho predpokladov,že Odin v jeho protogermánskej forme nebol hlavný boh, ale len postupne nahrádzal [[Týr|Týra]] behom [[Sťahovanie národov|Sťahovania národov]].)
 
{{Severská mytológia}}