Ferdinand Hložník: Rozdiel medzi revíziami

Na konci 40. a začiatkom 50. rokov sa venoval pedagogickej činnosti ako profesor kreslenia na gymnáziu v Jure a neskôr na reálnom gymnáziu v Bratislave a systematicky sa začínal zaujímať o ilustráciu. Od [[1945]] pôsobil v Skupine 29. Augusta.

Od roku [[1952]] pôsobil ako samostatný umelec. Ilustroval učebnice, knihy a pedagogické pomôcky. V maliarskej tvorbe konca 40-tych rokov ako mladý umelec postupne hľadal svoj sposob umeleckej výpovede. Nachádzal inšpiráciu v kubizme. Neskoršie v 50-tych rokoch, keď ho oslovila aj tématika vojnového utrpenia, ktoré sám ako mladý zažil, zároveň sa však často vracal do svojho rodiska na svedernícke polia a pastviny, okolie Váhu, ale i na Oravu a Kysuce, experimentoval s formou, ktorá sa postupne v priebehu 60-tych rokov vykrištalizovala na formu abstrahujúcu tvar, kladúcu doraz na štruktúru a farebnosť maľby. Takýto sposob maľby sa stáva preňho vo voľnej tvorbe typický, hoci paradoxne je známejšie jeho realistickejšie krajinárske dielo, ktoré však ani zďaleka nie je jeho ťažiskové. Spoločne s bratom [[Vincent Hložník|Vincentom Hložníkom]] (1919-1997) absolvovali niekoľko kresliarských ciest po Slovensku, ktoré sú zakončené ich spoločnými výstavami. Za krajinomaľby nakoniec získal v roku [[1967]] Cenu Cypriána Majerníka.

Známe sú aj diela (tempera na papieri) s tématkoutématikou Slovenského národného povstania , vytvorené pri príležitosti 30. výročia SNP, pričom sa často predostiera táto časť jeho tvorby ako ťažisková. Vyplýva to však z neznalosti celkového obsahu jeho diela, pretože ťažisko jeho tvorby bolo predovšetkým vo voľnej, intímnej, figurálno krajinárskej abstraktnej tvorbe. V olejomaľbách, temperách ale aj značnom množstve kresieb nadväzuje na overenú tvorbu expresívnej štylizácie predmetov , farebne usporiadaných plôch, ktoré akoby navádzali dej obrazu do surreálnej polohy. Maľby spájajú v sebe figurálnu a fantazijnú inšpiráciu, v ktorej sa objavujú často osoby alebo veci jemu blízke.

Ferdinand Hložník samostatne vystavoval od roku [[1962]] výberom z tvorby v Plzni a na spoločných výstavách od roku [[1946]] so Spolkom C. Majerníka. V roku [[1965]] vystavoval na Bienále v Sao Paolo, v Neapoli, Ríme a o rok neskôr v Mexiku, Švédsku a Taliansku. V roku [[1982]] mu udelili titul zaslúžilý umelec. Neskôr až do 90 rokov sa Ferdinand Hložník pravidelne zúčastňoval kolektívnych výstav. Poslednú samostatnú výstavu za svojho života, zameranú na obdobie abstraktnej tvorby 60-tych rokov, mal vo výstavnej sieni Slovenskej sporiteľne v Zelenom dome v Bratislave .

Zataľ posledná výstava,na ktorej sa objavili doteraz málo známe a dovtedy ešte neprezentované diela z druhej polovice 90-tych rokov, bola v Považskej galérii umenia v Žiline v roku [[2007]].

Jeho diela sa objavujú aj na predajných aukciách výtvarného umenia,kde vždy zaujme svojím jedinečným výtvarným názorom a prepracovaným vizuálnym stvárnením.