Désirée Claryová: Rozdiel medzi revíziami

'''Bernardine-Eugénie-Désirée Claryová''' (* [[8. november]] [[1777]] v, [[Marseille]], [[Francúzsko]] - † [[17. december]] [[1860]], v [[Štokholm]]e, [[Švédsko]]) bola ako manželka [[Jean-Baptiste Bernadotte|Jeana-Baptista Bernadotta]] (vydala sa ze neho roku [[1798]]) od roku [[1818]] kráľovnou Švédska a Nórska; jej trónne meno bolo Desideria.

O období mladosti Désirée je zachovaných veľmi málo informácií. Pravdepodobne bola vychovávaná v jednom marseilleskom kláštore. V roku [[1793]] sa Eugenie-Désirée zoznámila s chudobnou rodinou korzických emigrantov [[Bonaparteovci|Bonaparteovcov]]. V auguste [[1794]] sa jej sestra [[Mária Júlia Claryová|Júlia Claryová]] vydala za Napoleonovho brata [[Jozef I. Bonaparte|Jozefa]]. Niekedy v priebehu rokov [[1795]] - [[1796]] sa zasnúbila s mladým generálom [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom Bonaparte]]. So svadbou Désirée s Napoleonom však nesúhlasila celá rodina Claryovcov. Napokon sa Napoleon zoznámil v [[Paríž]]i s vdovou [[JozefínaJoséphine Beauharnaisová|Jozefínoude BeauharnaisovouBeauharnaisu]], s ktorou na nakoniecsa v roku [[1796]] aj oženil.

[[17. august]]a [[1798]] sa Désirée Claryová vydala za generála [[Karol XIV. Ján|Jeana-Baptista Bernadotta]], priateľa [[Jozef I. Bonaparte|Jozefa]] a [[Lucien Bonaparte|Luciena]] Bonaparteovcov, ktorí boli na svadbe svedkami. O rok neskôr, [[4. júl]]a [[l7991799]] Désirée porodila ich prvéhojediné dieťa, syna Oskara, ktorý sa neskôr stal švedskym kráľom ako [[Oskar I.]].

V roku [[1810]] bol Bernadotte (ktorý sa medzitým stal francúzskym maršalom (1804) a vojvodom z Ponte Corvo (1806)) adoptovaný bezdetným švédskym kráľom [[Karol XIII.|Karolom XIII.]], a tak sa stal ako Karol Johan korunným švédskym princom. Po smrti kráľa a po korunovácii manžela sa Désirée stala švédskou a nórskou kráľovnou; vystupovala pod menom Desidéria. Napriek tomu, že jej manžel a aj syn žili od roku [[1810]] vo [[Švédsko|Švédsku]], Désireé zostala v Paríži, kde žila pod pseudonymom grófka z Gotlandu až do roku [[1823]]. Až vtedy pri príležitosti svadby jej syna Oskara s [[Jozefína z Leuchtenbergu|JosephinouJozefínou z Leuchtenbergu]] (dcéravnučkou Evžena Beauharnaise,Joséphine synade [[Jozefína Beauharnaisová|Jozefíny Beauharnaisovej]], manželky NapoleonaBeauharnais) prišla Désireé Claryová sodo [[Štokholm]]u, kde už aj zostala. Jej slávnostná korunovácia sa však konala až [[21. august]]a [[1829]]. Počas svojho pobytu vo Švédsku bývala na zámku [[Rosersberg]] neďaleko Sigtuny.

[[3. marec|3. marca]] [[1844]] ovdovela a na švédsky trón nastúpil jej syn Oskar. [[17. decembra]] [[1860]] odišla do Štokholmu na inscenáciu Calderonovej drámy „Život sen“. Po návrate z divadla náhle zomrela na schodisku kráľovského zámku.