Valasi (severné Karpaty): Rozdiel medzi revíziami

'''Valasi''' bol ľud, ktorý sa pôvodne vyznačoval salašníckym spôsobom života a dobytkárskom, pochádzal pôvodne azda z rumunského [[Valašsko|Valašska]] a asi od [[14. storočia]] sa šíril z dnešnej Karpatskej UkrainyUkrajiny na severné Slovensko, do južného Poľska a od 15. storočia aj na Moravu (pozri [[Moravskí Valasi]]). Osídľovanie valachmi skončilo v 17. storočí, kedy na Slovensku splynuli s miestnym obyvateľstvom.

Valasi na územie Slovenska prichádzali postupne od východu. Pôvodne postupovali pasúc svoje stáda po vrcholoch hôr a holí zrejme z Valašska až na územie dnešnej Ukrajiny. Boli bez náboženského vyznania alebo získali pravoslávne počas putovania. Ďalej na západ sa vydali najviac za panovania kráľa [[Matej Korvín|Mateja Korvína]] (1458 - 1490), ktorý im napomáhal. Neskoršie aj kráľ [[Ľudovít II.]] (1516 - 1526). V súvekých písomných prameňoch ich nazývajú napríklad ''Coloni Valachales'' alebo ''Valachi seu Ruthéni'' (Valasi čiže [[Rusíni]]). Panovníci mali viacero dôvodov pozývať valachov na űzemieúzemie Uhorska na menej osídlené územia Liptova, Oravy a Turca. Preto im dávali výsady. Mali však povinnosti chytať zbojníkov, platiť desiatok z mäsa a syra. Museli strážiť horské priechody, zúčastňovať sa na vojenských akciách panovníka. Valasi neplatili peňažný desiatok ani nemali povinnosť robotovať na panskom, taktiež neplatili ani cirkevný desiatok, kedžekeďže neboli rímski katolíci. Postupne kolonizovali sever Slovenska a došli až na Moravu.