|
Po týchto úspešných rokovaniach bola [[1. máj]]a [[1756]] vo Francúzsku spísaná dohoda. [[Ľudovít XV.]] podpísal zmluvu [[2. máj]]a a Mária Terézia až [[19. máj]]a toho roku. Už koncom júla poslala Mária Terézia svoje armádne jednotky do [[Česko|Česka]]. Na to hneď zareagovalo Prusko a [[29. august]]a [[1756]], bez toho aby oficiálne vyhlásilo vojnu, vpadlo do Saska. Takto vypukla '''tretia sliezska vojna''', ktorá je známa aj ako '''[[sedemročná vojna]]'''.
== Tretia sliezska vojna ==
{{Hlavný článok|Sliezske vojny|Sedemročná vojna (1756 – 1763)}}
Hneď na začiatku tejto vojny sa k [[Rakúsko|Rakúsku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]] pripojilo [[Rusko]], v ktorom vládla cárovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta]]. K tejto aliancii sa pripojilo aj [[Švédsko]], [[Sasko]] a [[Španielsko]]. <ref name="tvorcovia">{{Citácia knihy
| priezvisko = Kolektív autorov
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Tvorcovia svetových dejín - Od renesancie po osvietenstvo
| vydavateľ = Mladé letá
| miesto =
| rok = 2003
| isbn = 80-10-00074-4
| kapitola =
| strany =
| jazyk = slovenský
}}</ref> Proti týmto štátom stálo [[Prusko]], [[Anglicko]] a [[Hannoversko]]. V tomto období mala Mária Terézia na svojej strane, vrátane vojakov jej spojencov, približne 382 000 vojakov. Prusko malo asi 180 000 vojakov, ale jeho výhoda vyplývala z toho, že malo lepšie vycvičenú armádu, ktorú viedol sám [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]]. Rakúske jednotky navyše trpeli nedostatkom zbraní. Bol to prvý konflikt svetového rozmeru, ktorý sa odohrával na kontinente, na mori aj v kolóniách <ref name="tvorcovia"/>.
[[Súbor:Maria Theresia Orden.jpg|left|thumb|Vojenské vyznamenanie Márie Terézie]]
Prvým bojom tretej sliezskej vojny bol vpád Pruska do neutrálneho Saska a tiež bitka pri [[Lovosice|Lovosiciach]] na Labe, ktorú v tom istom roku vyhralo Prusko. Prusko tiež napadlo Česko v apríli [[1757]] a dočasne ho obsadilo. V júni toho istého roku poslala Mária Terézia svoju armádu, ktorá sa [[18. jún]]a [[1757]] stretla s pruským vojskom pri Kolíne a rakúska armáda vyhrala. To donútilo Prusko stiahnuť sa. Ako odmenu za víťazstvo dostal veliteľ rakúskej armády Leopold Jozef Daun od Márie Terézie '''veľkríž Radu Márie Terézie''', ktorý panovníčka založila pri tejto príležitosti.
Po tejto prehre začalo Rakúsko intenzívnejšie útočiť na Sliezsko. Na jeden deň, [[16. október|16. októbra]] [[1757]], obsadili rakúske vojská hlavné mesto Pruska [[Berlín]]. Odniesli si odtiaľ 200 000 toliarov. [[22. november|22. novembra]] [[1757]] oslobodilo Rakúsko mesto [[Vroclav]]. No krátko na to, [[5. december|5. decembra]] [[1757]], prehrala armáda Márie Terézie bitku pri Lutynii, čím opäť Rakúsko stratilo celé Sliezsko, ktoré začínalo postupne oslobodzovať. Ďalšia hrozná správa pre Máriu Teréziu prišla z [[Morava (región)|Moravy]], ktorú postupne Prusko obsadzovalo a [[10. jún]]a [[1758]] začalo obliehať [[Olomouc]].
[[14. október|14. októbra]] [[1758]] v ranných hodinách prepadli rakúske jednotky pruský tábor pri Budyšíne, v ktorom sa nachádzal aj Fridrich II.. [[20. október|20. októbra]] [[1759]] rakúske jednotky opäť zvíťazili v bitke pri Maxene neďaleko Drážďan, kde sa im podarilo zajať 15 000 vojakov.
Mária Terézia opäť sústredila svoje sily na [[Sliezsko]]. No [[15. august]]a [[1760]] prehralo [[Rakúsko]] pri Lehnici a tak sa dobytie Sliezska opäť neuskutočnilo. Začiatkom roku [[1761]] zomrel syn Márie Terézie Karol Jozef. Navyše [[5. január]]a [[1762]] zomrela aj ruská cisárovná Alžbeta. Jej smrť spôsobila čiastočné rozpadnutie koalície proti Prusku. Zo spojenectva s Rakúskom odstúpilo aj [[Švédsko]] a [[Francúzsko]] o tom tiež uvažovalo.
=== Ukončenie bojov a konečný mier ===
Rakúsko aj Prusko dospeli k názoru, že vo vojne zostali sami a zhodli sa na tom, že táto vojna k ničomu nevedie. Preto [[15. február]]a [[1763]] podpísali v zámku Hubetusburg pri Lipsku mierovú dohodu, v ktorej Mária Terézia opäť stratila [[Sliezsko]], ale [[Sasko]] získalo naspäť svoju suverenitu. Pre Máriu Teréziu to bolo už po tretíkrát, čo stratila svoje milované Sliezsko. V mierovej zmluve si však zaistila, že Fridrich II. podporí jej syna [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]] pri menovaní za rímskonemeckého cisára.
== Reformy ==
| 