Tribún ľudu: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 25 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
odkaz fix.
d (r2.7.1) (robot Pridal: ro:Tribun)
d (odkaz fix.)
Tribúni ľudu chránili záujmy plebejcov voči patricijským úradníkom, preto mali právo veta (z lat. ''veto'' = zakazujem). Mohli zrušiť alebo zastaviť rozhodnutie ktoréhokoľvek rímskeho úradníka alebo inej inštitúcie (napr. aj voľby, uznesenia iných snemov), pokiaľ poškodzovali alebo ohrozovali záujmy plebejcov. Dom tribúna ľudu mal právo [[azyl]]u, takže ktokoľvek sa mohol uchýliť do jeho domu a nemohol byť trestne stíhaný. Preto musel byť dom plebejských tribúnov otvorený 24 hodín denne. Plebejskí tribúni sa nesmeli vzdialiť z Ríma na viac ako 24 hodín. Tribúni ľudu boli osobne nedotknuteľní (lat. ''sacrosancti''), takže ktokoľvek zabil tribúna ľudu, musel byť potretsaný smrťou (prepadol pomste podsvetných bohov).
 
Tribúni ľudu zvolávali a riadili plebejské snemy, navrhovali zákony, mali právo zúčastňovať sa na zasadnutiach [[senát (staroveký Rím)|senátu]]u.
 
Úrad tribúnov ľudu mal od počiatku veľký význam v politickom živote Ríma. Najznámejšími tribúnmi ľudu v dejinách boli bratia [[Gracchovci]] (Tiberius v r. 133, Gaius v r. 123 a 122 pred Kr.), ktorí sa snažili riešiť ťažké problémy rímskych občanov - bezzemkov. [[L. Cornelius Sulla]] svojim zmenami v rímskej ústave značne obmedzil moc tribúnov ľudu, stratili právo veta, nesmeli sa zúčastňovať zasadnutí senátu - museli len čakať na jeho rozhodnutie, ktoré potom oznámili plebejcom. Po Sullovej smrti bolo postavenie tribúnov ľudu opäť obnovené. Tento úrad sa stal v poslednom období existencie rímskej republiky taký významný, že mnohí patriciovia sa dali adoptovať do plebejských rodín, aby mohli zastávať tribunát (''transitio ad plebem'' - prechod k ľudu). Najznámejším bol [[Publius Clodius Pulcher]].