Tribún ľudu: Rozdiel medzi revíziami

Tribúni ľudu chránili záujmy plebejcov voči patricijským úradníkom, preto mali právo veta (z lat. ''veto'' = zakazujem). Mohli zrušiť alebo zastaviť rozhodnutie ktoréhokoľvek rímskeho úradníka alebo inej inštitúcie (napr. aj voľby, uznesenia iných snemov), pokiaľ poškodzovali alebo ohrozovali záujmy plebejcov. Dom tribúna ľudu mal právo [[azyl]]u, takže ktokoľvek sa mohol uchýliť do jeho domu a nemohol byť trestne stíhaný. Preto musel byť dom plebejských tribúnov otvorený 24 hodín denne. Plebejskí tribúni sa nesmeli vzdialiť z Ríma na viac ako 24 hodín. Tribúni ľudu boli osobne nedotknuteľní (lat. ''sacrosancti''), takže ktokoľvek zabil tribúna ľudu, musel byť potretsaný smrťou (prepadol pomste podsvetných bohov).

 

 

Úrad tribúnov ľudu mal od počiatku veľký význam v politickom živote Ríma. Najznámejšími tribúnmi ľudu v dejinách boli bratia [[Gracchovci]] (Tiberius v r. 133, Gaius v r. 123 a 122 pred Kr.), ktorí sa snažili riešiť ťažké problémy rímskych občanov - bezzemkov. [[L. Cornelius Sulla]] svojim zmenami v rímskej ústave značne obmedzil moc tribúnov ľudu, stratili právo veta, nesmeli sa zúčastňovať zasadnutí senátu - museli len čakať na jeho rozhodnutie, ktoré potom oznámili plebejcom. Po Sullovej smrti bolo postavenie tribúnov ľudu opäť obnovené. Tento úrad sa stal v poslednom období existencie rímskej republiky taký významný, že mnohí patriciovia sa dali adoptovať do plebejských rodín, aby mohli zastávať tribunát (''transitio ad plebem'' - prechod k ľudu). Najznámejším bol [[Publius Clodius Pulcher]].