Július Nosko: Rozdiel medzi revíziami

Po [[operácia Barbarossa|napadnutí ZSSR]] Nemeckom odišiel na [[Veľká vlastenecká vojna|východný front]], ako príslušník [[Rýchla divízia|Rýchlej skupiny]]. Účastnil sa [[bitka pri Lipovici|bitky pri Lipovci]]. Bol vyslaný na stáž k nemeckej [[6. armáda Wehrmachtu|6. armáde]] do [[Charkov]]a. V roku [[1943]] bol vyslaný na Ukrajinu ako náčelník štábu [[Zaisťovacia divízia|Zaisťovacej divízie]]. Cestou dostal od Goliana inštrukcie aby sa nepridával k tamojším partizánom, ale vrátil sa späť, kde bol viac potrebný. Neskôr bol stiahnutý, pre údajnú chrobu na Slovensko. Tu sa začal zapájať do povstaleckých príprav na ozbrojené vystúpenie proti Nemecku. Stal sa členom Golianovho štábu, od [[1. máj]]a [[1944]] ako náčelník štábu vojenského ústredia [[Slovenská národná rada (1943- – 1992)|ilegálnej SNR]], pre prípravu povstania.

Po ústupe povstalcov do hôr a prechode [[1. česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] na partizánsky spôsob boja ustupoval cez [[Nízke Tatry]], [[Slovenské rudohorie]], kde sa pripojil k zvyšku [[skupina Prvosienka|skupiny Prvosienka]], ktorá sa vytvorila z príslušníkov [[Druhá taktická skupina (počas SNP)|2. taktickej skupiny]]. V [[január]]i [[1945]] prešiel s touto jednotkou front. [[Generál]] [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svoboda]] ho na požiadanie [[Slovenská národná rada (1943- – 1992)|SNR]] poveril vedením komisie na preverovanie dôstojníkov, ktorí prichádzali k zboru z oslobodených území. Po sústredení [[2. československá paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej paradesantnej brigády]] v [[Kežmarok|Kežmarku]] v [[marec|marci]] [[1945]] sa stal zástupcom veliteľa brigády plukovníka [[Vladimír Přikryl|Vladimíra Přikryla]]. V Kežmarku bol vedený intenzívny výcvik brigády, aby sa mohla zúčastniť bojov na [[Morava (región)|Morave]]. Tento zámer sa pre nedostatok výzbroje a materiálu nakoniec neuskutočnil.