|
'''Pokožka''' alebo '''epiderma''' ({{lat. ''|epidermis''}}) je horná vrstva [[koža|kože]]. Je to [[epitel]].
U [[bezstavovce|bezstavovcov]] a [[nemertini|nemertínov]] koža pozostáva len z pokožky. U bezstavovcov okrem [[štetinatoústky|štetinatoústiek]] je pokožka jednovrstvová, inak (teda aj u človeka) je viacvrstvová.
==Pokožka človeka==
Pokožka je ektodermového[[ektoderm]]ového pôvodu a vytvára smerom k povrchu zrohovatenú vrstvu. Spodná vrstva obsahujenaliehajúca živé,na deliace[[bazálna samembrána|bazálnu epitelovémembránu]] bunkyje tvorená [[kmeňová bunka|kmeňovými bunkami]], ktoré zabezpečujú doplňovanie zrohovatenej vrstvy po jej opotrebovaní a regeneráciu pri poranení. Za život človek stratí asi 18 kg odumretej kože. Každá nová bunka sa postupne naplňuje hustou ochrannou látkou zvanou [[keratín]].
===Stavba===
EpidermaEpidermu tvorí vrstevnatý dláždicový[[dlaždicový epitel]]. Má dve hlavné vrstvy: zárodkovú vstvuvrstvu ({{lat|stratum germinativum}}) a rohovitú/rohovú/zrohovatenú vrstvu ({{lat|stratum corneum}}).
====Rohovitá vrstva====
====Zárodková vrstva====
Táto sa [[histológia|histologicky]] ďalej skladá z viacerých vrstiev. Najspodnejšia základná/regeneračná vrstva ({{lat|stratum basale}}) je tvorená cylindrickými bunkami, nasadá priamo na [[zamša|zamšu]] a sleduje jej nerovnosti papíl zamše. Na bazálnu vrtstvuvrstvu nasadá tŕnitá/spinocelulárna vrstva ({{lat|stratum spinosum}}). Tú tvorí niekoľko vrstiev polyedrických buniek a vyrovnáva nerovnosti na väčšine tela, ktoré sú sposobenéspôsobené papilami zamše. Ďalšiu vrstvu, zrnitú/granulačnú vrstvu ({{lat|stratum granulosum}}), tvoria sploštené bunky s degenerovanými jadrami. Lesklú/svrtlosvetlo lámajúcu vrstvu ({{lat|stratum lucidum}}) tvoria celkom ploché bunky, ktoré na seba tesne nasadajú a silno lámu svetlo.
Pokožka nie je všade rovnako hrubá. Na stupajách nôh a na dlaniach je vrstva hrubá (preto u tmavo pigmentovaných ľudí je táto časť svetlejšia), na iných častiach tela je relatívne tenká. Pokožka neobsahuje krvné kapiláry.
===Farba kože===
Farbu kože podmieňuje pigment ([[melanín]], [[hemoglobín]] a jeho rozpadové produkty) a hrúbka pokožky. Melanín vytvárajú špecializované bunky bazálnej vrstvy pokožky - [[melanocytymelanocyt]]y, ktoré svojimi výbežkami zasahujú aj do povrchových vrstiev pokožky. V melanocytoch a ich výbežkoch sú melanínové granulky, ktorých veľkosť a počet určuje stupeň pigmentácie kože. U tmavo pigmentovaných skupín je granúl viac a sú väčšie, ale ich biochemické zloženie je rovnaké ako u svetlo pigmentovanych skupín. Melanín má veľkú farbiacu schopnosť. Udáva sa, že v koži [[černoch]]a je len cca. 1g pigmentu. Pigment chráni hlboké vrstvy tela pred účinkom svetelného a iného žiarenia. Svetlo podporuje vznik pigmentu premenou aminokyseliny [[tyrozín]] účinkom enzýmu tyrozinázy, ktorý sa aktivizuje [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovým žiarením]].
skupín je granúl viac a sú väčšie, ale ich biochemické zloženie je rovnaké ako u svetlo pigmentovanych skupín. Melanín má veľkú farbiacu schopnosť. Udáva sa , že v koži černocha je len cca. 1g pigmentu. Pigment chráni hlboké vrstvy tela pred účinkom svetelného a iného žiarenia. Svetlo podporuje vznik pigmentu premenou aminokyseliny [[tyrozín]]u účinkom fermentu tyroniázy, ktorý sa aktivizuje ultrafialovým žiarením.
[[Kategória:Koža]]
| 