Etruskovia: Rozdiel medzi revíziami

Z [[Malá Ázia|Malej Ázie]] prišli najneskôr v [[8. storočie pred Kr.|8. storočí pred Kr.]] Od konca 7. storočí pred Kr. sa zmocnili Ríma, [[Kampánia|Kampánie]], [[Mantova|Mantovy]] a [[Spina|Spiny]]. V 6. storočí zaznamenali kultúrny rozkvet. Podľa legiend boli poslední traja králi Starovekého Ríma (v rokoch [[616 pred Kr.|616]]–{{--}}[[510 pred Kr.]]) Etruskovia. Symbolmi moci u Etruskov, ktoré prevzal Rím a používal ich počas celej existencie, bol zväzok prútov so zaťatou sekerou – fasces, kráľovské žezlo, kráľovský trón a tóga.

V [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]] ustupovali zezo severu prichádzajúcim [[Kelti|Keltom]]. V [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]] sa ich mestá stali [[vazal]]mi Ríma a Etruskovia sa romanizovali.

Pre Etruskov je typická vysoká úroveň života. Väčšinou boli vysokí čiernovlasí s ostrým profilom. Používali grécku abecedu, no ich jazyk, [[etruština]], dodnes nie je rozlúštený (aj keď sa našlo veľké množstvo textov, doteraz sa nenašiel dostatočne dlhý text). Najdlhší nápis nájdený v etruštine je Plátená kniha (cca. 1300 slov). Etruskovia svojich mŕtvych pochovávali v plátených plachtách s odkazmi. Vytvorili zväzok dvanástich miest, na čele ktorých stáli lukumoni (etruskí králi aj náboženskí vládcovia, ktorý však nemali absolútnu moc). Na správe štátu sa mohli zúčastňovať všetci slobodní občania, dokonca aj ženy. Vznikli kňazské kolégiá, kde sa viedli záznamy o udalostiach v Ríme[[Rím]]e, tzv. annales maximi. Ich náboženstvo bolo temné, podobne ako u Chetitov. Bohom obetovali zvieratá – krvavé obete. Najviac sa obetovalo pri pohrebe. Mŕtvym sa zhotovovali mohutné sarkofágy z mramoru a zobrazovali na nich podobu mŕtvych. Svoje domy si stavali z kameňa a tehál. Boli staviteľmi prvých oblúkov, ktoré využívali pri stavbe akvaduktov[[akvadukt]]ov. Vynímali sa hlavne aj so svojimi kresbami, ktoré vyzerali ako živé. Etruskovia najprv nanášali farbu rovno na skalu, až potom začali robiť skutočné fresky. Používali na pálenie nádob alebo kalichov a iných domácich potrieb bucchero, ktoré sa používalo ku keramikárstvu.

[[Etruská mytológia|Etruské náboženstvo]] bolo predovšetkým polyteistické. Svet bohov tvoril u nich akúsi hierarchiu, na vrchole spočiatku stálo jedno božstvo, neskôr dvojica bohov: Tin alebo Tiania (boh blesku) a Turan (vládkyňa nad všetkým živým). Túto božskú dvojicu neskôr etruskoviaEtruskovia stotožnili s gréckym bohom [[Zeus|Diom]] a bohyňou Afrodité[[Afrodita|Afroditou]] alebo obdobne s rímskym [[Jupiter (boh)|Jupiterom]] a [[Venuša (bohyňa)|Venušou]]. Svojim bohom stavali Etruskovia asi od konca 7. storočia pred Kr. alebo od začiatku 6. storočia pred Kr. svätyne a chrámy.