Keltské kmene obývali územie horného Rýna[[Rýn]]a a [[Dunaj|Podunajska]] a na svojich výbojoch prenikali do oblastí antickej kultúry (poznatky antického sveta priniesli do Európy). Majú silnú vládnucu vrstvu bojovníkov a kňazov. Boli hutníci, kováči, najmä umeleckí remeselníci, využívali nové hmoty okrem bronzu a drahých kovov. V poľnohospodárstve používali železné radlice, kosy, rotačné mlynčeky na mletie zrna. Vyrábali nádoby na hrnčiarskom kruhu. Z tohto obdobia pochádza u nás prvá peňažná sústava (zlaté a strieborné keltské mince, spočiatku napodobenina gréckych). V 2. a 1. storočí pred Kr. budovali opevnené sídla, prvotné mestá ([[oppidum|oppidá]], napríklad [[bratislavské oppidum]]). Na prelome letopočtu sa rozvoj keltskej kultúry prerušil expanziou [[staroveký Rím|rímskeho impéria]] na sever a súčasnými posuvmi na juh [[Germáni|germánskych kmeňov]]. Väčšina Keltov sa postupne uchýlila do novovzniknutých rímskych provincií ([[Noricum]] a podobne).
