Amon: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: severo- → severo
Riadok 10:
Amónova pozícia nezávisela vždy od moci wésetských panovníkov. Kým vládli nad celým Egyptom a rozsiahlymi zahraničnými dŕžavami, bol ''bohom nad všetkými bohmi'', keď ich moc upadla a nakoniec sa obmedzila na Wéset, stal sa opäť bohom lokálneho významu. Postavenie najvyššieho boha si udržal zhruba 500 rokov, ktoré patria medzi najslávnejšie v dejinách Egypta.
 
Na svojej ceste za prvenstvom postupoval Amón tradičným a osvedčeným spôsobom: za vojskami wésetských kráľov a pod záštitou ich hodnostárov. Technickú stránku tohto procesu mali na starosti wésetskí kňazi, ktorí pričleňovali k Amónovi zložitými teologickými konštrukciami rôznych iných bohov a napokon ich s ním spojili. Pritom sa vyrovnali aj s takými problémami, aké predstavovala konfrontácia Amóna so starými najvyššími bohmi [[Rea|Reom]] a [[Ptah]]om. Rea najprv mechanicky pripojili k Amónovi a vytvorili tak boha Amóna-Rea, ktorý potom splynul v jedinú božskú osobnosť Amenrea. Re pritom nestratil svoju funkciu boha Slnka, ale preniesol ju aj na Amóna, a tak k nemu pripojili i boha ranného slnka Harachteja, ktorý už predtým splýval s Reom, takže vznikol boh Amenre - Harachtej. Navyše k nemu pripojili Reovho otca [[Atum]]a, čím vznikol boh Amenre - Harachtej - Atum, a to ako jediná ( trojjediná) božská osobnosť. Pritom pôvodné zložky jeho osoby vyhlásili za rôzne formy jeho prejavu, resp. za jeho rôzne funkcie. Ako vidieť, vedeli si poradiť, a to aj v prípade boha Ptaha, kde stáli pred zložitejším problémom. Keďže Ptah bol považovaný za stvoriteľa všetkých bohov a celého sveta, zabezpečili wésetskí kňazi Amónovi prvenstvo tak, že ho rozdelili na niekoľko generácií. Najstaršieho z týchto Amónov vyhlásili za skoršieho než Ptaha, a tak mu umožnili, aby sa stal Ptahovým stvoriteľom. Okrem týchto a ďalších spojení vytvorili ešte „ trojjediného boha“ Amóna - Rea - Ptaha, ktorý reprezentoval egyptský [[panteón]] v dobytých krajinách. Wésetskú Trojicu bohov vytvorili z Amóna, jeho manželky [[Mut]]y a ich syna [[Chons]]a. Takto stál v čele vyše dva a pol tisíca bohov Egypta - kým stál na čele Egypta Wéset.
 
== Amónovi kňazi ==
Riadok 17:
 
== Strediská Amónovho kultu ==
[[Súbor:Amon_och_MutAmon och Mut,_Nordisk_familjebok Nordisk familjebok.png|thumb|Amón a Mut]]
Hlavným strediskom Amónovho kultu bol „veľký chrám“ v dnešnom [[Karnak]]u, ktorý tvoril vlastne celé Mesto bohov ( Diospolis, ako nazývali antický autori Wéset čiže Téby). Dnes je z prevažnej časti v troskách, avšak to, čo z neho navzdory ničivej sile vekov stojí, dáva za pravdu J. F. Champollionovi. Prvé stavby v tomto chráme vznikli za Strednej ríše a posledné za [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], čiže jeho budovanie (a ničenie a opätovné budovanie) trvalo vyše 2000 rokov. Najväčším podielom k jeho výstavbe a výzdobe prispeli Králi [[Thutmose I.]] a [[Thutmose II.|II.]], [[Hatšepsovet]], [[Amenhotep III.]] a [[Haremheb]] z [[18. dynastia Egypta|18. dynastie]], ďalej [[Setchi I.]] a [[Ramesse II.]] z 19. dynastie, [[Ramesse III.]] a [[Ramesse VI.|VI.]] z 20. dynastie a niektorí králi z Neskorej doby. O stavbách týchto i ďalších kráľov sa hovorí v príslušných článkoch.
Ohradný múr Amónovho chrámu v Karnaku ohraničuje priestor o rozmeroch asi 650 krát 550 metrov, jeho východo-západná os meria takmer 400 metrov a severo-južnáseverojužná vyše 400 metrov. Je v ňom 10 pylónov, v jeho Veľkej stĺpovej dvorane stojí 134 kolosálnych stĺpov, z ktorých prostredných dvanásť dosahuje výšku 23 metrov. Sú v ňom stovky miestností a desiatky kolosálnych sôch, jeho nádvoria zdobia stovky sfíng, bazén jeho Svätého jazera má rozmery futbalového ihriska. Hieroglyfické nápisy na stenách a stĺpcoch obsahujú vyše štvrť milióna umelecky vytesaných znakov, pričom na mnohých sa dodnes zachovali zvyšky pôvodného zafarbenia. V jeho areáli je desať menších chrámov a svätýň, na juhozápade k nemu prilieha chrám bohyne Muty a na severovýchode chrám boha [[Moncev]]a. Pôvodne bol k nemu pridružený aj veľkolepý chrám v dnešnom [[Luxor]]e, s ktorým ho spájala vyše dva a pol kilometrová cesta lemovaná [[sfinga]]mi. Nijaký opis a nijaká snímka neumožňuje utvoriť si o tomto chráme náležitú predstavu. Každý iný chrám v Egypte, Vrátane [[Horus|Horovho]] chrámu v [[Edfú]] alebo Hathorinho chrámu v [[Dender]]e, vyzerá ako v porovnaní s ním ako dedinský kostolík vedľa katedrály.
 
Okrem tohto hlavného chrámu mal Amón radu ďalších chrámov a svätýň v celom Egypte. Najvýznamnejšie z nich boli v starom hlavnom meste [[Mennofer]]e a hlavnom meste [[21. dynastia Egypta|21.]] a [[23. dynastia Egypta|23.]] dynastie [[Džaanet]]e, ďalšie pri dnešných mestách [[Mínji]], [[Hibbe]], v oáze [[Chárga]], iné za hranicami vlastného Egypta. V Núbii to bol slávny chrám v [[Abú Simbel]]e, ďalej v [[Kalábši]], [[Derre]], [[Solebe]], [[Kave]], pri Napate a na iných miestach až po Úm Alí. Amónov kult prekvital v týchto krajoch aj po úpadku Wésetu a núbijský panovníci, z ktorých pochádzali králi [[25. dynastia Egypta|25. dynastie]], sa mu tak oddávali, že starší egyptológovia ich považovali za potomkov „kňazských kráľov“ vyhnaných z Wésetu. Amóna uctievali v rozličných chrámoch pod rozličnými menami či označeniami: v Luxore napríklad ako Amenapeta, v oáze Chárga ako Amenhibeta a pod. Biblický Židia ho volali jeho egyptským menom, Babylončania Aman, Kopti Amun, Gréci Ammón.
Riadok 35:
== Externé odkazy ==
*{{spsh|amon.htm}}
 
 
{{Egyptská mytológia}}