Wehrmacht: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: pnb:وہرماخت
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 4:
 
== Organizačná štruktúra ==
Nemecký Wehrmacht najprv podliehal ministerstvu vojny (Reichskriegsministerium) a od [[4. február]]a [[1938]] novovytvorenému veliteľstvu ozbrojených síl - [[Oberkommando der Wehrmacht]] ([[OKW]]). Na čele OKW stál náčelník štábu [[Wilhelm Keitel]], a operačnú kanceláriu viedol generál [[Alfred Jodl]]. Obaja muži vykonávali svoju funkciu až do roku [[1945]]. Wehrmacht pozostával z týchto zložiek:
 
* [[Heer]] - pozemná armáda, podliehajúca veliteľstvu pozemných síl ([[Oberkommando des Heeres]], [[OKH]])
* [[Kriegsmarine]] - vojnové loďstvo, podliehajúce veliteľstvu námorníctva (Oberkommando der Marine)
* [[Luftwaffe]] - vojenské letectvo (po vojne sa premenovalo na Luftstreitkräfte), podliehajúce veliteľstvu letectva (Oberkommando der Luftwaffe)
 
== Dejiny ==
=== Vznik a podriadenie Hitlerovi ===
Po skončení [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra 1918 Nemecko rýchlo znížilo stavy svojej mierovej armády ''Friedensheer'' na 420 000 mužov a dočasne ju nazvalo Vorläufige Reichswehr. Víťazné štáty [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] pomocou [[Versaillská mierová zmluva|Versaillerskej zmluvy]] v júni 1919 uvalili na Nemecko vysoké [[reparácia|reparácie]], zabrali jeho kolónie a nemeckú armádu (od [[23. marec|23. marca]] [[1921]] nazývanú [[Reichswehr]]) obmedzili na 100 000 mužov pozemnej armády a ďalších 15 000 v námorníctve. Bola zrušená všeobecná branná povinnosť a nemecký veľký [[generálny štáb]] bol zakázaný. Vysoký dôstojníci v dôsledku obmedzení vytvorili skrytý generálny štáb pod názvom [[Truppenamt]] (vojenský úrad). Ďalšie obmedzenia sa týkali výzbroje. Nemecko nesmelo vlastniť [[vojenské letectvo|letectvo]], [[tank]]y, [[ponorka|ponorky]] ani ťažké [[delostrelectvo]]. Námorníctvo so šiestimi [[bojová loď|bojovými loďami]], šiestimi [[krížnik]]mi, a dvanástimi [[torpédoborec|torpédobrocami]] bolo fakticky obmedzené na ochranu pobrežia. Veliteľom tejto oklieštenej, avšak veľmi profesionálnej armády s obrovským ľudským potenciálom bol [[Hans von Seeckt]]. Bývalé krajiny Dohody si neuvedomili, že Nemci vytvárajú veliteľské kádre vysoko profesionálnych vojakov. To znamenalo, že pri mobilizácii nemala armáda problém obsadiť veliteľské funkcie tými najschopnejšími ľuďmi a náhle znásobiť svoje počty. Technické obmedzenia hlavne v letectve zas viedli k rozvoju alternatívnych technológií, veľký predstih existoval najmä v implementácii rakiet a lietadiel s tryskovýmiprúdovými motormi.
 
Velenie nemeckej armády ale do určitej miery zákazy Versaillerskej zmluvy porušovalo. Na základe [[Rapallská zmluva|Rapallskej zmluvy]] Nemecko začalo spolupracovať so [[ZSSR|Sovietskym zväzom]]. Nemeckí odborníci asistovali pri industrializácii rozľahlých oblastí ZSSR, sovietski dôstojníci smeli navštevovať vojenské školy a kurzy v Nemecku. Nemecké ozbrojené sily sa mohli za odmenu podieľať na vývoji sovietskych zbraní a poriadať v krajine výcvik letcov (napr. v [[Lipeck]]u), či tankistov (napr. v [[Kazaň|Kazani]]), ktorý sa na domácej pôde nemohol uskutočňovať.
 
Po smrti prezidenta [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] [[2. august]]a [[1934]] nový veliteľ [[Reichshwehr]]u [[Werner von Blomberg]] nariadil svojim vojakom prisahať vernosť nie Národu a Vlasti ale ''Führerovi'' [[Adolf Hitler|Adolfovi Hitlerovi]], ktorý sa stal formálne veliteľom celých nemeckých ozbrojených síl (''Reichspräsident''). [[16. marec|16. marca]] [[1935]] bez vážnych zábran či zásahov svetových mocností Hitler otvorene ignoroval všetky dohovory a v Nemecku opäť zaviedol všeobecnú brannú povinnosť. Nové zákony vtedy zaviedli aj nový názov ''Wehrmacht''. Existencia ozbrojených síl pod novým názvom bola oficiálne uvedená verejnosti až [[15. október|15. októbra]] 1935. Velenie ozbrojených síl v tej dobe stále tvorili starí pruskí dôstojníci, ktorým všeobecne síce imponoval Hitlerov [[militarizmus]], no [[nacizmus]] ako taký ich nenadchýnal. Von Blomberg tak napríklad podporil Hitlera pri likvidácii [[Ernst Röhm|Ernsta Röhma]], keď v [[SA]] videl nebezpečenstvo pre armádu. Onedlho sa však začal prehlbovať spor aj medzi veliteľom pozemného vojska a novovznikajúcimi [[SS]]. Po [[Hossbachovo memorandum|Hossbachovom memorande]] [[5. november|5. novembra]] 1937 bol Hitler s von Blombergom a ďalšími vysokými dôstojníkmi, ktorí oponovali jeho názorom aspoň tým, že poukazovali na technické problémy, pri realizácii jeho agresívnych zahraničnopolitických cieľov<ref>{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=1997|strany=50{{--}}52}}</ref> čoraz viac nespokojný. Po von Blombergovom kontroverznom sobáši, ktorý začalo prešetrovať [[Gestapo]] bol nakoniec odvolaný z funkcie. Hitler v tej dobe viacerými zásahmi do štruktúry ozbrojených síl potláčal vplyv pruských generálov, ktorých nemal veľmi v obľube. Podobným spôsobom ako Blomberga odvolal Hitler z funkcie veliteľa pozemných vojsk po zinscenovanom obvinení aj generála [[Werner von Fritsch|von Fritscha]], na ktorého miesto zaradil poddajnejšieho [[Walther von Brauchitsch|von Brauchitscha]]. Nakoniec zrušil celé ministerstvo vojny a premenil ho na OKW, na ktorého čelo postavil [[Wilhelm Keitel|Wilhelma Keitela]]. Veliteľstvo sa nachádzalo vo [[Wünsdorf]]e neďaleko [[Zossen]]u.
 
== Referencie ==