Tatranská Polianka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 5:
[[Obrázok:Tatranska Polianka 0243.jpg|vpravo|thumb|Jiří Wolker]]
 
== HistóriaDejiny ==
Tatranská Polianka patrí medzi najstaršie [[Tatry|tatranské]] osady. Okolie osady bolo osídlené už v praveku. Na priľahlej Žltej stene ({{mnm|1020}}), ináč čelnej moréne [[Velická dolina|Velickej doliny]], bolo okolo prelomu nášho letopočtu opevnené sídlisko ľudu [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]]. Priestor na ktorom vyrástla Tatranská Polianka sa už pred výstavbou volal '''Polianka'''. Pôvodný a do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] hodne zaužívaný názov bol podľa jej zakladateľa '''Weszterovo'''. Úradný názov od začiatku [[90. roky 19. storočia|90. rokov]] až do konca uhorského štátu znel '''Széplak – Pekný Domov'''. Osade priznali v roku [[1919]] miestny názov odvodený z historického pomiestneho názvu Polianka v znení '''Tatranská Polianka'''.
 
Riadok 20:
 
=== Pred prvou svetovou vojnou ===
V roku 1903 pribudla budova ''Tivoli'' (dnešná ''Orava''). V rokoch [[1906]]{{--}}[[1908]] budujúvybudovali I. časť sanatória a zavádzazaviedlo sa elektrické osvetlenie osady.
 
V roku [[1910]] dobudovalibol veľkúadobudovaná veľká jedáleň a v roku [[1912]] sa zavádzazaviedlo ústredné kúrenie do všetkých budov. V tom istom roku získavazískala Tatranská Polianka aj železničné spojenie.
 
=== Medzivojnové obdobie ===
Po 1. svetovej vojne došlo k modernizácii jestvujúcich zariadení a k novej výstavbe. V rokoch 1919{{--}}1920 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia najmä vnútorného zariadenia, ktoré sa vo všetkých budovách podriadilo liečbe pacientov. Roku 1924 sa uskutočnila dostavba sanatória na dnešnú podobu starej budovy. Zriadila sa kanalizácia a vodovod. Kuchyňa s jedálňou bola dobudovaná v roku 1910, nové sanatórium sa postavilo roku 1932 a kaviareň so spoločenskými miestnosťami a vstupnou halou sa dobudovali v roku 1934. V roku 1933 Dr. Guhr zomiera a sanatórium prevzal Dr. Nitsch a po ňom národná správa.
 
=== Po druhej svetovej vojne ===
V roku 1948 sanatórium preberá Riaditeľstvo pre cestovný ruch. V rokoch 1945{{--}}1950 sa potlačila liečebná funkcia sanatória a viac sa preferuje rekreačný charakter. V roku 1948 bolo sanatórium Dr. Guhra znárodnené. 1. mája ho preberá štátna zdravotná správa a pripája k nemu blízky bývalý penzión ''Dezidera Reicherta'' (dnes ''Tatranský Domov'') postavený v roku 1912 a predurčuje ho pre liečbu [[tuberkulóza|tuberkulózy]]. Po jej ústupe od roku 1975 sa ústav sústreďuje na liečenia nešpecifických chorôb horných ciest dýchacích.
 
Okrem liečebných zariadení boli postavené i budovy: vila ''Hermína'' (dnes ''Detva'') v roku 1914, vila ''Kuntsch'' (dnes ''Turiec'') v roku 1932. V rokoch 1953{{--}}1970 sa rekonštruovali a prestavovali staré budovy, dobudovali sa kotolne a inžinierske siete. Z novších stavieb pribudli bytovky v roku 1970 a ďalšie v roku 1983, slobodáreň a služby s kaviarňou v roku 1985. V roku 1991 bola dokončená rekonštrukcia budovy ''Mariana''. V súčasnej dobe prebieha rekonštrukcia budovy ''Orava''.
 
Po druhej svetovej vojne bolo ''Sanatórium Dr. Guhra'' premenované na ''Wolkerov odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb''. K pôvodnému názvu sa ''Sanatórium Dr. Guhra, n.o.'' vrátilo 13. novembra 2003 transformáciou štátnej príspevkovej organizácie na neziskovú organizáciu, poskytujúcu všeobecne prospešné služby.
Riadok 39:
Liečba sa zameriavala na fyzikálne liečebné metódy a to najmä na klimatoterapiu, vodoliečbu a elektroliečbu. Liečili sa tu nervové ochorenia, choroby štítnej žľazy a chudokrvnosť.
 
Po [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojne]] sa začalo s prijímaním pacientov s TBC, izolovaných v budove Tivoli. Systematická liečba tuberkulózy sa začala v roku 1950 za nepriaznivých podmienok, kedy chýbalo vybavenie pre diagnostiku a terapiu. Liečebňa sa dobudovávala po medicínskej stránke, aby mohla slúžiť pre komplexnú liečbu. Spočiatku to bola éra kľudovejpokojovej liečby a doznievajúcej kolapsoterapie, zhruba od roku 1950 do roku 1956. KľudováPokojová liečba spočívala v tom, že pacienti okrem nočného spánku ležali denne 8{{--}}9 hodín na lôžku. Účinným terapeutickým zákrokom bolo zakladanie pneumothoraxu a pneumoperitonea, z chirurgických zákrokov thorakoplastika, pneumolýza, plombáž. V tomto období sa začína aplikovať STM, PAS, INH. Týchto liekov bol však nedostatok. Roky 1956 až 1960 boli érou aktívnej chirurgickej liečby, najmä resekčnej. Samotné sanatórium nemalo chirurgické oddelenie, pacienti sa tu pripravovali na zákrok a po zákroku sa doliečovali. V rokoch 1960 až 1970 sa intenzívne začala využívať AT liečba. Tieto roky sú aj rokmi výrazného úbytku tejto choroby.
 
Od začiatku [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa v sanatóriu liečia pacienti s nešpecifickými respiračnými chorobami, ako astma, chronická bronchitída, rôzne druhy alergií a podobne.
 
== Osobnosti ==
* [[Michal Guhr]] (1873 {{- -}}1934), lekár
* [[Andor Borúth]] (1873 {{- -}}1955), maliar
* [[Jiří Wolker]] (1900 {{- -}}1924), básnik
 
== Iné projekty ==