Verzia z 16:40, 20. júl 2011 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 845 editací d -text, skopírované z is.muni.cz/th/251630/ff_b/Ruzinov.txt ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:24, 21. júl 2011 upraviť vrátiť 217.67.37.200 (diskusia) aktualizácia Ďalšia úprava →
Riadok 10: Najintenzívnejšia výstavba panelových sídlisk prebehla v Bratislave v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Najväčším prelomom vo výstavbe bol zámer územného plánu z roku 1956 sústrediť bytovú výstavbu do jedného priestoru v ľahko dostupnom rovinatom teréne na východe mesta. V roku 1961 sa začala výstavba na území dnešného Ružinova, ktorý sa člení za pomoci hlavných komunikácií na štyri samostatné sídliská: Štrkovec (1960- 1962), Trávniky (1961- 1963), Ostredky (1963- 1967) a Pošeň (1963-1968) Sídlisko vychádza z predstáv moderného povojnového urbanizmu o ideálnom prostredí na bývanie,ktoré je v zeleni a vzdialené od rušivých funkcií a priebežnej dopravy. Ide o jedno z najcharaktickejších povojnových sídlisk, ktoré priamo nadväzuje na mesto. Ružinov mal byť moderným sídliskom s voľnou urbanistickou štruktúrou v zeleni a bol vystavaný zo samonosných celostenových prefabrikovaných panelov. Na križovatke ulíc Ružinovská a Tomášikova nájdeme pozostatky pôvodného obvodového centra v podobe Domu kultúry Ružinov a administrativnej budovy Kerametal. Budova Kerametal od Ľudovíta Jendrejáka z roku 1973 ešte stále tvorí pohľadovú dominantu križovatky ulíc Ružinovská a Tomášikova. Skladá sa z dvoch 10-podlažných krídel, terasovito ustupujúcich, umiestnených oproti sebe. Táto kompozícia spôsobuje, že budova sa na prvý pohľad javí ako jeden kompaktný objekt. Až pri pohľade zblízka nastáva uvedomenie, že sa jedná o dve samostatné krídla so spoločnými dvoma podlažiami. Súčasťou obvodového centra bol aj Obchodný dom Ružinov, považovaný za jednu z prvých stavbu na Slovensku, v ktorej sú badateľné postmoderné tendencie. OD Ružinov dokončili v roku 1984 podľa projektu Jána Bahnu, Ľubomíra Mihálika, Pavla Čížeka, Františka Kalesného a Petra Minaroviča. Postmoderným prvkom tu boli najmä historizujúce portály umiestnené na prízemí a prvom poschodí vstupnej eskalátorovej haly na vedľajšej priečnej osi objektu a sú výsledkom práce keramika Petra Langera. V roku 1998 nastala prestavba prízemia, ktoré sa zmenilo na veľkopredajňu potravín a vstupné portály boli odstránené. V roku 2005 bol schválený projekt na kompletnú prestavbu objektu za účelom vybudovania nového nákupného centra a z pôvodnej stavby sa zachoval len železobetónový skelet. Kvôli nedostatku financií sa pôvodný investorov zámer nedokončil a skelet pôvodného obchodného domu chátra. Umelecké diela v sídlisku Pošeň Na sídlisku Pošeň môžeme nájsť viacero fontán. Jednou z nich je aj fontána Puk lipy na ulici Ivana Horvátha z roku 1986 autorov Alexandra Bilkoviča a Iľju Skočeka. V bazéne mali byť pôvodne pestované lekná a až neskôr bol premenený na fontánu. To vysvetľuje jeho rozľahlosť a prítomnosť schodíkov vedúcich do bazénu. V strede je umiestnená kovová plastika lipového kvetu, okolo ktorého je rozmiestnených 5 vodometov. V súčasnosti by plastika umiestnená v bazéne potrebovala rekonštrukciu povrchu a na niekoľkých miestach chýba bazénu obloženie. Celkovo fontána pôsobí spustnuto a neudržiavane napriek tomu, že je v súčasnosti funkčná. Ďalšou je fontána Mária z roku 1976 od Pavla Mikšíka, ktorá sa nachádza neďaleko ulice Ivana Horvátha na Bachovej ulici. Zaujímavosťou je, že fontána stála pôvodne v Medickej záhrade na oranžovo- ružovom podstavci z keramiky a bola voľne dostupná návštevníkom parku, pretože voda odtekala do podzemného rezervoáru. Na Bachovej ulici sa nachádza uprostred rozsiahleho štvorcového bazénu, čo zmenšuje jej pôsobenie. Plastika z nehrdzavejúcej oceľe v podobe kalichu je koncipovaná ako zvuková fontána a preto voda striekajúca z guľatého objektu vo vrchnej časti plastiky vydáva rozličné zvuky v závislosti od spusteného okruhu. Napriek tomu, že je o 10 rokov staršia ako Puk lipy, fontána je vo veľmi dobrom stave vďaka použitému materiálu.V súčasnosti je ohraničená z dvoch strán parkoviskom a z ďalších susedí s rozľahlou trávnatou plochou, ale aj napriek nie veľmi šťastnému prístupu, je ľuďmi vyhľadávaná. V úplne inej časti sídliska, v blízkosti Gagarinovej sa nachádza fontána Vodná ruža z roku 1972. Autormi sú Vladimír Farár a Ladislav Pinkavský a fontána je známa aj pod názvami Lopatková alebo Kinetická. Samotná plastika z duralu je umiestnená v strede štvorcového bazénu s travertínovým obkladom a skladá sa zo sústavy ružíc umiestnených na vysokom pilieri. Voda dopadajúca na lopatky ružíc ich dáva do pohybu. Kostol sv. Vincenta: Ako každá sakrálna stavba aj kostol sv. Vincenta de Paul má v interiéri hneď niekoľko výtvarných diel. Oltár, krstiteľnicu a Pietu vytvoril Viliam Loviška v rokoch 2001- 2002. Na oltárnom obraze sa podieľali autori Jozef Baus, Juraj Vitek a Ivan Jarina. Jedná sa o fresku zaberajúcu veľkú časť steny za oltárom, ktorá je na vrchu ukončená oknom v tvare písmena V. Freska je ohraničená plastikou piety a na druhej strane sa nachádza večné svetlo. Výrazná farebnosť a priam surreálnosť oltárneho obrazu prudko kontrastuje s inak minimalistickým prevedením interiéru kostola. Na sídlisku Pošeň nájdeme aj niekoľko pamätníkov. Na štíte panelového obytného domu na Čmelíkovej ulici nájdeme pamätník Jankovi Čmelíkovi z roku 1972. Jedná sa o jednoduchú kruhovú kovovú kompozíciu s bustou a nápisom: „Janko Čmelík. Slovenský partizán- národný hrdina Juhoslávie zavraždený nemeckými fašistami v Sriemskej Mitrovici 12. mája 1942.“ Mierka pamätníku voči okolitej zástavbe je veľmi malá a k buste nevedie ani žiadna pešia komunikácia. Objekt je ešte k tomu krytý okolitou zeleňou, avšak jeho technický stav je veľmi dobrý. V blízkosti Geodetického a kartografického ústavu Bratislava na Exnárovej ulici je umiestnený jednoduchý pamätník venovaný „pamiatke Karola Hanzlíčka 1850- 1930 pokrokového novinára“.Objekt pamätníku sa skladá z jednoduchého lichobežníkového kamenného stĺpu a kovového kvetu. Pamätník stojí osamotene na kraji parkoviska uprostred voľnej zelene. Sídlisko Pošeň už v dnešnej dobe spĺňa požiadavku na premiešanie rôznych typov obytných domov, aj keď tu prirodzene prevládajú staršie panelové domy. Rodinné domy sa nachádzajú v okrajovej časti a popri Tomášikovej zas nájdeme aj vysokopodlažné novostavby. Pošeň a Ostredky, ktoré vzhľadom na svoju polohu ďalej od centra pôsobia viac ako periféria, neposkytujú toľko príležitostí na šport. Pôvodná vybavenosť utrpela viacero rán. Ako už bolo spomenuté, komplexná bytová výstavba bola určená väčšinou obyvateľom jedného životného cyklu a to predovšetkým mladým rodinám. Z toho dôvodu sa vybudovalo množstvo materských a základných škôl. Po roku 1989 sa pôrodnosť postupne znižovala a preto mnohé materské školy zanikli. Pôvodné budovy neraz slúžia úplne iným účelom- napríklad ako administratívne priestory, ubytovne a iné. Na zahusťovanie sídlisk doplatili najmä pôvodné nákupné centrá (napríklad OD Jadran a OD Ružinov), ktoré ustúpili novej výstavbe. {{Ružinov}}

Pošeň: Rozdiel medzi revíziami