Verzia z 09:09, 28. jún 2011 upraviť ZéroBot (diskusia \| príspevky) Boti 75 531 editací d r2.7.1) (robot Pridal: ca:Tàctica militar ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:55, 26. júl 2011 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 605 editací Bez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 267: Ešte kráľ [[Alfréd Veľký]] použil rímsku taktiku, ktorú vyčítal z jednej zabudnutej knihy v jednom kláštore proti dánom, ktorý aj keď boli skúsenejší bojovníci a boli v presile boli touto taktikou porazení (niektorí sa môžu hádať, že to nebola taktika ako taká ale len formácia ale aj tak to bola taktika). Okolo roku [[1000]] bývala európska taktika ešte celkom dobrá ([[bitka pri Hastingse]], byzantské vojny atď.). Dokonca sa taktika ešte učila aspoň na ~~šlachtických~~šľachtických dvoroch. Napríklad v [[novgorod]]skom ~~kniežactve~~kniežatstve bolo nevyhnutné vyučovať taktiku spolu s logistikou, lebo ~~kniežactvo~~kniežatstvo bolo veľké. Hovorí sa, že posledný veľký európsky taktik bol byzantský generál [[Georgios Maniakes]]. S jeho smrťou to išlo s európskou taktikou dolu vodou. S nástupom superťažkých [[rytier]]ov od 12. stor. nastupovala hrubá sila: jednoducho vraziť do pešiakov a podupať ich. Rytieri boli prosto tak silní, že proti nim mohli bojovať len iní rytieri. Alebo sa bitka rozpadla na súboje jednotlivých rytierov. Naplno sa to ukázalo pri [[Tatársky vpád\|tatárskom vpáde]]. [[Mongoli\|Mongolské]] armády boli tak takticky absolútne nadradené, že len náhoda zachránila Európu od úplného dobytia tatármi. Najúspešnejšia mongolská taktika sa volala [[mangudai]] a bola krvavo predvedená v [[Bitka na rieke Slanej\|bitke na rieke Slanej]]. Riadok 273: Niektorí sa domnievajú, že to bolo pre celkovú degeneráciu európskej šľachty ale problém mohol byť ešte zložitejší. Napríklad veľa šľachticov nevedelo čítať a písať (alebo sa im nechcelo nič čítať). Čoraz viac porážok [[rytier]]ov od obyčajných [[pešiak]]ov len vďaka taktike (hlavne [[14. storočie]]), pozri. [[bitka pri Bannockburne]], [[bitka pri Kreščaku]], v boji proti Turkom ([[bitka pri Belehrade]]), porážka od [[Švajčiarsko\|~~švajčiarov~~Švajčiarov]] ([[bitka pri Morgartene]]) atď., donútilo aj tých najzadubenejších [[šľachtic]]ov uznať, že taktika je dobrá. V 2.polovici [[14. storočie\|14.storočia]] sa začala pomaly rozvíjať výuka teórie taktiky (a niekedy aj stratégie), samozrejme len na [[kráľ]]ovských a [[~~šlachtic~~šľachtic]]kých dvoroch. Každý mladý [[~~šlachtic~~šľachtic]] už musel mať aspoň základné znalosti teórie taktiky. V 15. stor. za [[husiti\|husitov]] nastal v taktike výrazný prelom. Tu bývali [[husiti\|husitskou]] taktikou rytieri porážaní do radu k čomu výrazne prispeli aj rané [[strelné zbrane]]. Riadok 282: === Novovek === Ak za novovek ustanovíme začiatok [[renesancia\|renesancie]], tak v tejto dobe začali turecké vojny v Európe. A keďže nepriateľ je najlepší učiteľ, museli sa európski (hlavne rakúski a poľskí) generáli začať učiť nové dovtedy nepoznané spôsoby boja proti armádam, ktoré boli v obrovskej presile. Tu už bola taktika nutnosť pre prežitie. Už len najlepší velitelia (napr. [[Eugen Savojský]], [[Ján Sobieski]]) si mohli dovoliť veliť a prežiť to. Potom prišla ešte [[tridsaťročná vojna]]. Po jej skončení sa armády (hlavne ~~habsgurgovcov~~Habsburgovcov) sústredili znovu na turkov a zatlačili ich trochu späť. Velitelia sa vylepšili, neschopní velitelia už spravidla bitky nevyhrávali (ak vôbec prežili tak im už nedovolili veliť). Teoretická taktika existovala hlavne vo forme poučiek. Veľmi dobrú knihu o taktike napísal vtedy [[Niccolò Machiavelli]] a volala sa [[Knieža (kniha)\|Knieža]]. Inšpiroval sa v nej hlavne v tej dobe už skoro zabudnutou rímskou taktikou. Spojiť teóriu s praxou bolo ale ťažké a aj málokto sa o to pokúšal. Riadok 288: S pruským kráľom [[Fridrich II. Veľký\|Fridrichom II.]] prišla aj teória taktiky. Fridrich vyhral kombináciou teórie a vynachádzavosti skvelé víťazstvá (ale dosť bitiek aj prehral). Založil tradíciu teórie taktiky ako vedy. Niektoré oblasti taktiky a operatiky (napr. [[logistika]], [[manéver (vojenstvo)\|manévre]]) prerobil na vedu. Dvadsať rokov po ňom už bola taktika normálne vyučovaný predmet na školách pre [[šľachtic]]ov. Lenže potom prišli pomerne pokojné časy a taktika akosi ustrnula. Z vojenských škôl vychádzali len bifloši čo vedeli všetko odrecitovať. Tí potom aj vyučovali a takto vznikol začarovaný kruh. A študovať mohli väčšinou len [[~~šlachtic~~šľachtic]]i. V Anglicku napr. sa vojenské hodnosti zase kupovali - ani to nebola najlepšia metóda ako vytvárať dobrých generálov. Spomedzi ostatných národov koncom 18. storočia vynikal ruský vojvodca [[Alexandr Vasilievič Suvorov\|Alexandr Suvorov]]. Potom prišla ale [[francúzska revolúcia]]. Revoluční generáli boli z ľudu. Na začiatku sa im síce veľmi nedarilo - nemali väčšinou potrebné vzdelanie a rakúski (arcivojvoda Karol) a pruskí (vojvoda z Braunschweigu) ich celkom bez námahy aj s menšími silami porážali ale francúzski ľudoví generáli bolí drzí a vynachádzaví a postupne na rakúšanov a prusov vyzreli. A väčšinou boli ostatní rakúski a pruskí generáli o dosť horší ako arcivojvoda Karol a vojvoda z Braunschweigu. Riadok 315: ==== Prvá svetová vojna ==== V prvej svetovej vojne sa stretli dovtedy absolútne najväčšie armády. '''Tu sa už tvrdo uvažovalo štatisticky'''. Jednotlivci nehrali nijakú rolu. Napr. sa vypočítali koeficienty opevnenia a vojakov a vyšlo že na dobytie kilometra treba ~~10000~~10 000 vojakov. Keďže sa front skoro nehýbal, bol na takéto výpočty čas a tlačili sa dokonca tabuľky. Zaviedol sa nepopulárny '''koeficient životnosti'''. V [[delostrelectvo\|delostrelectve]] to s taktickou štatistikou zašlo tak ďaleko, že u diel sa eliminovala presnosť, pretože sa ~~neostrelovali~~neostreľovali konkrétne ciele, ale plošné ciele. Rozptyl sa stal žiadanou vlastnosťou. V delostrelectve sa už uvažovalo tvrdo matematicky. Z podobných výpočtov vznikli dokonca aj [[tank]]y. Nie ale ako zbraň pre zvýšenie mobility – v tom boli často horšie ako klusajúci (a väčšinou aj kráčajúci) pešiaci ale len mali iný (väčšinou väčší) koeficient životnosti a iný koeficient paľby. Riadok 324: == Rozdelenie taktiky == * [[bojové formácie]] -– patria sem hlavne rôzne bojové a pochodové formácie * [[klasické taktiky]] -– klasické bojové útočné a obranné taktiky * [[špeciálne taktiky]] -– rôzne prepadové a ďalšie „neortodoxné“ taktiky a taktiky zvláštnych operácií ([[komando]]) == Príklady niektorých taktických postupov == Riadok 339: == Príklady == ''Niektoré z taktického hľadiska klasické bitky:'' * [[bitka pri Maratóne]] * [[bitka pri Kannách]]

Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami