Vaduz: Rozdiel medzi revíziami

Vaduz sa spomína v roku [[1150]]. Stal sa sídlom rovnomenného grófstva založeného roku [[1342]]. V roku [[1499]] bol vaduzský hrad dobytý a vyplienený Švajčiarmi. Od počiatku 18. storočia je v rukách rodu Lichtenštajncov. Roku [[1719]] bolo Lichtenštajnsko povýšené na ríšske kniežatstvo s Vaduzom ako hlavným mestom. Kniežacia rodina tu ale sídli iba od roku [[1938]] (do tej doby žila prevažne vo [[Viedeň|Viedni]] či na [[Morava|Morave]]). Mesto sa vzhľadom príliš nelíši od iných historických miest, ktoré sa nachádzajú v údolí rakúskych a švajčiarskych Álp. Tie isté uličky a malebné námestia, domy z bieleho kameňa. Všetok život mesta je sústredený na hlavnej ulici, ktorá polkruhom obchádza skalu s hradom. Nachádza sa tam radnica, banka, múzeá a obchody. Sídlom všetkých štátnych inštitúcií je trojposchodová budova v centre mesta, nad ktorou vlaje vlajka Lichtenštajnska. Mesto je taktiež sídlom rímsko-katolíckeho arcibiskupa. Vaduz je centrom kultúry Lichtenštajnska. Asi najhodnotnejším kultúrnym zariadením je obrazová galéria, ktorá patrí rodine. Je v nej zhromaždených okolo 10001 000 plátien svetoznámych maliarov (jedna z najväčších zbierok na svete) – [[Rembrandt]]a, van Dycka, [[Rubens]]a, Brueghela a predovšetkým [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinciho]]. K miestnym zaujímavostiam patrí aj poštovní úrad a Poštovné múzeum, založené v roku [[1930]]. Vo vitrínach je zachytená história filatelia lichtenštajnská i svetová – od prvej poštovej známky až po posledné vydané emisie. V Zemskom múzeu je veľká archeologická, prírodovedecká a národopisná expozícia. Zvláštne oddelenie je venované rezbárstvu, numizmatike a zbierke zbraní. V Zemskej knižnici sú uložené všetky knihy vydané v Lichtenštajnsku. Vaduz je taktiež priemyslovým centrom kniežactvakniežatstva, prevažuje tu priemysel textilný a strojárenský. Vzhľadom k daňovým podmienkam v Lichtenštajnsku je Vaduz taktiež sídlom mnohých zahraničných firiem.