Invázny druh: Rozdiel medzi revíziami

'''Invázny druh''' (nesprávne ''invazívny druh'' <ref>http://iate.europa.eu/iatediff/FindTermsByLilId.do?lilId=926777&langId=sk</ref>) je [[Druh (Biológia)|druh]] na danom území nepôvodný, ktorý sa nekontrolovane šíri a vytláča pôvodné druhy, ktoré majú v prírode podobnú funkciu. V niektorých prípadoch sa invázny druh začne šíriť tak nekontrolovane, že rozvracia [[ekosystém|ekosystémy]], čo vedie k potlačeniu alebo likvidácií väčšieho počtu pôvodných druhov, nie len tých s podobnou [[nika|nikou]].

Niektoré invázie môžu viesť k vyhynutiu jedného alebo viacerých pôvodných druhov.

Pri niektorých druhoch je najväčším problémom podcenenie rizika; mnohé druhy boli zavlečené do cudzieho prostredia v [[19. storočie|19. storočí]] ako okrasné rastliny do parkov (napr. Kudzu v USA alebo boľševník v Európe).

 

Asi najznámejšie príklady živočíšnej invázie sú spojené s Austráliou a ďalšími ostrovmi, kde sa privezené cicavce a iné živočíchy stali metlou pre tamojší ekosystém.(napr. [[mačka domáca|mačky]] a [[krysa|krysy]] dopomohli k vyhynutiu [[Dront maurícíjsky|dronta maurícíjskeho]] ; alebo: krysy tiež ohrozujú ekosystém na Novom Zélande, kde požierajú vajcia [[živá fosília|živej fosílií]] [[hatéria|hatérií]].

 

Skutočně desivý prípad predstavuje [[Bojga hnedá|bojga hnedá]], had z [[Nová Guinea|Novej Guinei]], ktorá se s lodnou dopravou dostala na Guam. V následujúcich rokoch dosiahla hustota jej [[populácia|populácie]] na ostrove takmer 5000 kusov na kilometer štvorcový. Výsledkom bolo vyhynutie 9 z 13 druhov tamojšieho vtáctva, značné množstvo uštipnutí ľudí a opakované elektrické havárie (zkraty vznikajúcí vniknutím hadov do transformátorov alebo vysoko na stožiar).

 

Podľa predbežných odhadov náklady v dôsledku biologických invází dosahujú v [[Európa|Európe]] najmenej 10 miliárd [[euro|eur]] ročne. Ale odhad je veľmi konzervatívny, lebo u 90 % novo rozšírených druhov stále nie sú známe ekologické ani ekonomické dopady ich invázie.

V celosvetovom meradle invázne druhy spôsobia škody okolo 1,5 trilióna libier ročne – takmer 5 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP).

 

Invázia nemusí nutne znamenať, že invázny druh je silnejší ako tie, ktoré vytláča nebo ohrozuje. V niektorých prípadoch ide len o to, že je nové územie prosté jeho prirodzených nepriateľov. S takýmito inváziami (pokiaľ cielená likvidacia invázneho druhu ľudskými silami sklame lebo je už od začiatku nerealistická) dá bojovat aj tým, že na dané územie ich prirodzených nepriatľov zavlečieme tiež. K takémuto kroku však je nutné pristupovať veľmi opatrne, ako ukazuje už zmienený príklad mačiek, ktoré se v Austrálií po vysadení tiež premnožily a likvidujú hlavne pôvodné drobné cicavce, které sa dajú chytiť oveľa ľahšie ako králik). Príkladom úspešného odstranenia ekologického problému premysleným zavlečením nového druhu, je introdukcia niekoľkých druhov chrobákov spracujúcich kravský trus. V Austrálií k nemu museli pristúpiť potom, čo sa ukázalo, že miestne druhy špecializované na suchý trus [[vačnatec|vačnatcov]] nie sú schopné oveľa vlhčí trus dobytka spracovať dostatočne rýchlo, čo viedlo k enormnému premnoženiu múch a ďalších [[hmyzoid|hmyzoidov]], ktorých [[larva|larvy]] sa v trusu vyvíjajú.

 

K hlavným dôvodôm zavlečenia patria [[kolonizácia]] Európanmi, [[zahradníctvo]] a [[poľnohospodárstvo]] a náhodný transport. Pri kolonizácií Európanmi boli na mnohé miesta zavlečené invázne druhy. Mnohé druhy boli zavlečené do nových oblastí ako [[okrasné rastliny]], [[poľnohospodárske plodiny]], trávy pastvín a pod. Náhodne sú zavliekané semená burín, ktoré sú zožaté spolu s komerčnými semenami a zasiate v nových oblastiach; loďami a lietadami jsou zavliekané napr. krysy, hmyz. Premiesťnovaním nepôvodných druhov sa môžu šíriť aj parazity a choroby. Len niektoré zavlečené druhy se stávajú inváznymi.

 

* [http://www.forestportal.sk/forestportal/lesne_hospodarstvo/los/invazne_druhy/invazne_druhy.html Invázne druhy na Forestportal.sk]