Verzia z 16:07, 19. marec 2011 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d automatická náhrada textu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:56, 10. august 2011 upraviť vrátiť Vegetator (diskusia \| príspevky) 57 606 editací spojenie dvoch článkov Ďalšia úprava →
Riadok 6: \|Dátum narodenia = [[25. marec]] [[1867]] \|Miesto narodenia = [[Skalica (mesto)\|Skalica]], [[Rakúsko-Uhorsko]] \|Dátum úmrtia = ~~[[29. november]] [[~~{{duv\|1927]]\|11\|29\|1867\|3\|25}} \|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] }} Dr. '''Pavel Blaho''' (* [[25. marec]] [[1867]], [[Skalica (mesto)\|Skalica]] – † [[29. november]] [[1927]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko\|slovenský]] lekár, publicista, politik a národný buditeľ. == Život == Študoval na gymnáziu v Skalici a v [[Trnava\|Trnave]], kde maturoval v roku [[1887]]. Od roku [[1889]] študoval medicínu na univerzite vo [[Viedeň\|Viedni]]. V lete [[1893]] odišiel na pozvanie [[Peter V. Rovnianek\|Petra V. Rovnianka]] do [[Spojené štáty\|USA]], kde pracoval ako redaktor v [[Amerikánsko-slovenské noviny\|Amerikánsko-slovenských novinách]]. Po skončení štúdia medicíny v roku [[1898]] si otvoril ordináciu v Skalici. Otec Pavla Blahu bol [[roľník]]om, neskôr bohatým [[mešťan]]om v Skalici. == Štúdium == Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v zakladaní potravných a peňažných družstiev. V roku [[1898]] založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného drustva v [[Gbely\|Gbeloch]] v roku [[1901]]. V roku [[1904]] uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v Skalici. Založil Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami. ▼ Študoval na gymnáziu v Skalici a v [[Trnava\|Trnave]], kde maturoval v roku [[1887]]. Od roku [[1889]] študoval medicínu na univerzite vo [[Viedeň\|Viedni]]. Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti. V roku 1898 začal vydávať ľudový kalendár Nová domová pokladnica, ktorý vycházal až do [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]]. Bol prvým šéfredaktorom pokrokového časopisu [[Hlas (časopis)\|Hlas]], ktorý vystupoval proti pasivite [[Slovenská národná strana (historická)\|Slovenskej národnej strany]]. Celá nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala ''hlasná generácia''. Zaslúžil sa tiež o vydávanie periodík [[Pokrok (časopis)\|Pokrok]] ([[1903]]-[[1916]]) a [[Ľudové noviny]] ([[1907]]-[[1910]]).▼ == Novinárska činnosť == Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov. Na [[Záhorie\|Záhorí]] zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. V roku 1905 tam dal vybudovať [[Spolkový dom v Skalici]] , pri ktorom o rok neskôr založil aj múzeum, ktorého základom sa stala jeho zbierka ľudovoumeleckých výrobkov.▼ Počas štúdia pracoval v akademickom spolku [[Tatran (spolok)\|Tatran]], neskôr bol jeho predsedom. Keď na popud [[Uhorsko\|uhorskej]] vlády bola zastavená činnosť Tatranu, Blaho spolu s Wagnerom založil spolok [[Národ (spolok)\|Národ]], v ktorom sa okrem študentov schádzali aj mladí remeselníci a robotníci. Bol dopisovateľom [[Amerikánsko-slovenské noviny\|Amerikánsko-slovenských novín]]. V lete [[1893]] odišiel na pozvanie [[Peter V. Rovnianek\|Petra V. Rovnianka]] do [[Spojené štáty\|USA]], kde pracoval ako redaktor v [[Amerikánsko-slovenské noviny\|Amerikánsko-slovenských novinách]]. V roku [[1896]] bol spoluzakladateľom [[Československá jednota\|Československej jednoty]]. Po skončení štúdia sa vrátil do Skalice a otvoril si tam ordináciu. ▲Venoval sa aj novinárskej a publikačnej činnosti. V roku 1898 začal vydávať ľudový kalendár [[Nová domová pokladnica]], ktorý ~~vycházal~~vychádzal až do [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] (1914). Spolu s [[Vavro Šrobár\|Vavrom Šrobárom]] založil časopis [[Hlas (časopis)\|Hlas]]. Bol prvým šéfredaktorom pokrokového časopisu [[Hlas (časopis)\|Hlas]], ktorý vystupoval proti pasivite [[Slovenská národná strana (historická)\|Slovenskej národnej strany]]. ~~Celá~~Okolo časopisu sa sústredila skupina mladých národne orientovaných ľudí a celá táto nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala ''hlasná generácia''. Zaslúžil sa tiež o vydávanie periodík [[Pokrok (časopis)\|Pokrok]] ([[1903]]- – [[1916]]) a [[Ľudové noviny]] ([[1907]]- – [[1910]], viedol redakciu ). == Podnikanie == ▲Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v zakladaní potravných a peňažných družstiev. V roku [[1898]] založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného ~~drustva~~družstva v [[Gbely\|Gbeloch]] v roku [[1901]]. V roku [[1904]] uviedol do prevádzky Roľnícke mliekarenské družstvo v Skalici. Založil Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami. Založil približne 100 potravných, úverových a svojpomocných družstiev. V r. [[1907]] založil [[Obchodná banka v Skalici\|Obchodnú banku v Skalici]], ktorá sa v roku [[1920]] spojila s Americko-slovenskou bankou v Bratislave. == Politika a verejný život == ▲Organizoval divadelné predstavenia skalických ochotníkov. Na [[Záhorie\|Záhorí]] zakladal spolky triezvosti, ľudové knižnice. V Skalici založil spevokol. V roku 1905 tam dal vybudovať [[Spolkový dom v Skalici]] , pri ktorom o rok neskôr založil aj múzeum, ktorého základom sa stala jeho zbierka ľudovoumeleckých výrobkov. Spolu s [[Milan Hodža\|Milanom Hodžom]] boli predstaviteľmi raného agrarizmu na Slovensku. V rokoch 1906-[[1913]] organizoval roľnícke zjazdy v Skalici a stal sa prvým riaditeľom [[Ústredné družstvo pre hospodárstvo a obchod\|Ústredného družstva pre hospodárstvo a obchod]] založeného v roku [[1912]] v [[Budapešť\|Budapešti]]. VOd r. [[1899]] bol členom mestského zastupiteľstva v Skalici a v roku [[1906]] bol zvolený za poslanca [[Uhorský snem\|uhorského snemu]] za okres [[Moravský Svätý Ján\|Svätý Ján]]. Za poslanca bol zvolený aj druhýkrát v roku 1910. V sneme vystupoval proti [[Appónyiho školské zákony\|Appónyiho školským zákonom]]. V rokoch 1903-[[1914]] a [[1918]] pracoval ako sezónny lekár v ~~kúpeľoch~~kúpeloch [[Luhačovice]]. V rokoch [[1908]]-1914 bol hlavným organizátorom porád Českoslovanskej jednoty v Luhačoviciach. V roku [[1912]] odišiel druhýkrát do USA, kde navštívil krajanské spolky a prednášal o postavení Slovákov v [[Uhrosko\|Uhorsku]]. Počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský lekár v [[Kroměříž]]i (1914-1916) a v [[Székesfehérvár]]i (1916). Od roku 1917 bol na zdravotnej dovolenke. Po vzniku [[Slovenská národná rada (1918)\|SNR]] sa stal jej členom, pre chorobu však nebol aktívny. Bol jedným zo signatárov [[Martinská deklarácia\|Martinskej deklarácie]] z [[30. október\|30. októbra]] 1918. Od [[6. november\|6. novembra]] 1918 menovaný povereníkom pražského Národného výboru pre politickú administratívu, poľnohospodárstvo a zásobovanie v prvej dočasnej vláde na Slovensku. Od [[17. december\|17. decembra]] 1918 referent poľnohospodárstva na Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska. V rokoch 1918-[[1920]] bol členom [[Revolučné Národné zhromaždenie\|Revolučného Národného zhromaždenia]], v rokoch 1920-[[1927]] poslancom [[Národné ~~zhromždenie~~zhromaždenie\|NZ]] za [[Republikánská strana zemedelského a maloroľníckého ľudu\|agrárnu stranu]]. Od roku 1920 predseda dozorného výboru Ústredného družstva v Bratislave. Od roku [[1921]] predseda Zemedelskej rady. ~~Bol aktívny aj pri formovaní slovenského bankovníctva. V januári [[1908]] založil Obchodnú banku v Skalici.~~ V júni [[1909]] založil Roľnícku a priemyselnú banku vo [[Veľké Leváre\|Veľkých Levároch]], ktorá sa v roku [[1917]] sfúzovala s Meštianskou bankou v Topoľčanoch a o dva roky neskôr s Obchodnou bankou v Skalici. V roku 1919 preniesol sídlo banky do [[Malacky\|Malaciek]] a ešte v tom istom roku do Bratislavy. V roku 1920 sa banka v zmysle zmluvy s [[Michal Bosák\|Michalom Bosákom]] zmenila na [[Americko-slovenská banka\|Americko-slovenskú banku]] so sídlom v Bratislave. Blaho potom pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady Americko-slovenskej banky až do svojej smrti. == Literatúra == * Š. Janšák: ''Dr. Pavel Blaho'', Skalica, [[1967]]<!-- určite? --> {{DEFAULTSORT:Blaho, Pavel}} [[Kategória:~~Úmrtia~~Narodenia v ~~1927~~1867]]▼ [[Kategória:Úmrtia v 1927]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Poslanci uhorského snemu]] [[Kategória:Signatári Martinskej deklarácie]] [[Kategória:~~Narodenia v 1867~~Hlasisti]] ▲[[Kategória:Úmrtia v 1927]] [[cs:Pavol Blaho]]

Pavel Blaho (1867): Rozdiel medzi revíziami