Ferdinand Čapka: Rozdiel medzi revíziami

'''Ferdinand Čapka''' (* [[15. august]] [[1905]] -  – † [[3. september]] [[1987]]) bol významný predstaviteľ [[architektonická moderna|architektonickej moderny]] na Slovensku. Jeho tvorba sa v prevažnej miere orientovala na [[stredné Slovensko]]. Väčšinu života strávil v [[Žilina|Žiline]], kde jeho dielo prispelo k modernému vzhľadu mesta. Stal sa architektom, ktorý u nás v najvýraznejšej miere sformoval architektúru horských stavieb.

Už od začiatku tridsiatych rokov zapojil do prúdu architektonickej moderny. Vo svojej tvorbe vychádzal z [[funkcionalizmus|funkcionalizmu]], ktorý uplatňoval hlavne v mestskom prostredí. V spolupráci s F. Bednárikom v rokoch 1933 -  – 38 vznikli diela, z ktorých väčšinu tvorili víťazné návrhy z architektonických súťaží. Boli to, napríklad škola v Banskej Štiavnici (1934), notársky internát a obytné domy v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] (1935), [[železničná stanica v Žiline]] (1937). Pozoruhodná je [[Budova stredoslovenskej energetiky|administratívna budova elektrární v Žiline]] (1940), ktorá pripomína najlepšie diela nemeckého expresionistu [[Erich Mendelsohn|Ericha Mendelsohna]]. So spolupráce s Bednárikom pochádza aj hotel na [[Donovaly|Donovaloch]] (1936) alebo riaditeľstvo poštovej sporiteľne v Bratislave (1938). V ďalšom období spolupracoval s M. Scheerom. K najvýznamnejším stavbám z tohto obdobia patrí [[tržnica]] v Žiline z roku 1941 (spolupráca M. Šesták) a taktiež obchodná škola a [[gymnázium v Prešove]] z rokov 1941 -  – 1942. Až do roku 1948 pracoval samostatne. V štyridsiatych rokoch sa sústredil na stavby horského charakteru, kde v prevažnej miere používal miestne materiáli, ako drevo a kameň. Charakteristické je citlivé zakomponovanie diela do prírodného prostredia. Od roku 1948 bol architekt Čapka zamestnaný v žilinskom [[Stavoprojekt|Stavoprojekte]]e, kde tvorivo pôsobil až do odchodu na dôchodok v roku 1980. Tu sa spolu s [[Ladislav Bauer|L. Bauerom]] zapojil aj do tvorby novej urbanistickej koncepcie mesta. Pri návrhu sídelného útvaru [[Hliny (Žilina)|Hliny]] I -  – IV v Žiline (1957) dosiahol prijateľnú väzbu historického jadra Žiliny s novou zástavbou formou tvorby nových priestorov -  – nám. Ľ. Štúra a polyfunkčnej zástavby žilinského [[bulvár|bulváru]]u, ktorý možno právom považovať za najvydarenejší urbanistický počin 50. rokov 20. Storočia. V šesťdesiatych rokoch vznikli ďalšie hodnotné diela ako [[hotel Boboty]] vo [[Vrátna dolina|Vrátnej]], chata na [[Popradské pleso|Popradskom plese]] (s Bauerom), [[Dom odborov v Žiline]] (s Řepom), hotel v Komárne. Z posledných Čapkových konceptov sa realizovali banky VÚB Žilina (1979) a VÚB Čadca (1984). V roku 1975 udelili architektovi Čapkovi [[cena Dušana Jurkoviča|cenu Dušana Jurkoviča]] za súborné dielo.

*[[1905]] -  – narodil sa vo [[Viedeň|Viedni]]

*[[1930]] -  – absolvoval viedenskú Akadémiu výtvarných umení u [[Peter Behrens|Petra Behrensa]]

*[[1933]] -  – realizoval svoj prvý projekt kina v Novom Jičíne (s L. Kammelom)

*[[1935]]- – [[1949]] -  – spolupráca so svojím neskorším švagrom [[František Eduard Bednárik|Františkom E. Bednárikom]], Michalom M. Sheerom a Mikulášom Šestákom

*[[1938]] -  – uzatvoril manželstvo s Editou Masarzovou (1918)

*[[1940]]- – [[1948]] -  – viedol samostatnú projektovú kanceláriu v Žiline

*[[1948]]- – [[1980]] -  – pracoval v podniku Československé stavebné závody ([[Stavoprojekt]])

*[[1975]] -  – [[cena Dušana Jurkoviča]] za celoživotné dielo

*[[1980]] -  – odchod do penzie

*[[1985]] -  – stal sa zaslúžilím členom [[Zväz slovenských architektov|Zväzu slovenských architektov]]

*[[1987]] -  – zomrel 3. septembra v Žiline, kde je aj pochovaný

*[[1994]] -  – od tohto roku nesie stredoslovenská cena za architektúru jeho meno

*[[2005]] -  – pri príležitosti 100. výročia narodenia bola udelená akademickému architektovi Ferdinandovi Čapkovi [[in memoriam]] cena [[Genius loci solnensis]], ktorú každoročne udeľuje Zbor Žilincov významným osobnostiam mesta