'''Ludwig Josef Johann Wittgenstein''' [vitg(e)nštajn] (* [[26. apríl]] [[1889]] [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[29. apríl]] [[1951]] [[Cambridge]], [[Anglicko]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]]) bol jedným z najvplyvnejších [[Filozof|filozofov]] [[20. storočie|20. storočia]]. Býva spájaný predovšetkým s [[Analytická filozofia|analytickou filozofiou]] a [[filozofia jazyka|filozofiu jazyka]], ovplyvnil však aj logických [[pozitivizmus|pozitivistov]]. Jeho myslenie pravdepodobne najviac ovplyvnili [[Arthur Schopenhauer]], [[Bertrand Russell]] a [[Gottlob Frege]].
== Život ==
Ludwig Josef Johann Wittgenstein sa narodil 26. apríla 1889 vo [[Viedeň|Viedni]] ako najmladší z ôsmich detí. Jeho rodina bola veľmi bohatá, otec [[Karl Wittgenstein]] patril k nejúspešnejším podnikateľom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Jeho matka bola Leopoldina, známa [[Poldi]] z názvu a emblému kladenských železiarní. Po domácom vyučovaní a škole v Linzi študoval Ludwig strojárenstvo v Berlíne, jeho záujem sa časom rozšíril na matematiku a cez ňu k [[logika|logike]] a filozofickým otázkam základov matematiky. Na radu [[Gottlob Frege|Gottloba Fregeho]] absolvuje niekoľko trimestrov u [[Bertrand Russell|Bertranda Russella]] v [[Cambridge]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetove vojny]] sa hlási do [[Rakúsko|rakúskej]] armády ako dobrovolník a v jej priebehu získava na východnom fronte niekoľko medailí za statočnosť. Po vojne pokračuje v bádaní a roku [[1922]] vydáva s [[Bertrand Russell|Russellovou]] pomocou ''Logisch-philosophische Abhandlung'' (neskôr známe ako [[Tractatus Logico-Philosophicus]], '''Logicko-filozofické pojednanie'''), jediné dielo, ktoré vyšlo za jeho života. V ňom, podľa svojho názoru, vyriešil všetky problémy filozofie a sťahuje sa do ústrania. Niekoľko rokov pôsobí ako učiteľ na základnej škole, až v roku [[1929]] sa vracia do [[Cambridge]] na [[Trinity College]], kde sa vracia k filozofickej práci a vyučuje. Roku [[1939]] sa tam stáva profesorom. Behom [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] pracuje v nemocnici a ako technický pracovník v Newcastlu, po jej konci sa vracia na univerzitu. Od roku [[1947]] rezignuje na akademickú činnosť a plne sa venuje písaniu. Do roku 1949 vzniká väčšina materiálov neskôr vydaného ako ''Philosophische Untersuchungen'' (Philosophical Investigations, '''Filozofické výskumy'''), dielo pokladané za Wittgensteinovu najzávažnejšiu prácu. Posledných pár rokov strávi usilovnou prácou vo Viedni, [[Oxford]]e a v [[Cambridge]], kde v [[apríl]]i [[1951]] zomiera na [[rakovina|rakovinu]].
